Srpen 2009

4.Duriče,Farbiare,Štváče a Chrty

19. srpna 2009 v 13:15 DURIČE,FARBIARE,ŠTVÁČE A CHRTY

catahoulaský leopardí pes

plottov durič

bluetick coonhound

redtick coonhound

black and tan coonhound

treeing walker coonhound

foxhound

baset

beagle

deerhound

otterhound

greyhound

vipet

hariér

dunker

haldenský durič

hygenhound

suomenajokoira

drever

schillerov durič

hamiltonov durič

smalandský durič

jazvečík

hannoverský farbiar

bavorský farbiar

poľský durič

írsky vlkodav

kerry beagle

lurcher

bloodhound

grand bleu de gascogne

artoiský durič

modrý gaskonský baset

artésko-normandský baset

grand gascon-saintongeois

veľký hrubosrstý vendéeský baset

grand griffon vendéen

griffon nivernais

porcelaine

jurský durič bruno

jurský durič sv. hubert

bernský durič

posavski gonič

segugio italiano

sicilsky chrt

faraónsky chrt

ibizský chrt

španielsky sabueso

saluki

barzoj

azawakh

afganský chrt

slugi

rhodézsky ridgeback

3.Pastierske psy

14. srpna 2009 v 12:26 PASTIERSKÉ PSY

austrálsky ovčiak

bradatá kólia

borderská kólia

dlhosrstá kólia

krátkosrstá kólia

shetlandský ovčiak

bobtail

cardiganský waleský korgi

pembrokský waleský korgi

austrálsky dobytkársky pes

austrálsky kelpie

fínsky lapphund

lapinporokoira

beauceron

briard

pikardský ovčiak

nemecký ovčiak

hovawart

veľký bradáč

poľský nížinný ovčiak

schapendoes

holandský ovčiak

saarloosov vlčiak

belgický ovčiak-groenendael

belgický ovčiak-laekenois

belgický ovčiak-tervuren

belgický ovčiak-malinois

flámsky buviér

švédsky vallhund

islandský ovčiak

puli

pumi

krašský pastiersky pes

sarplaninac

bergamský ovčiak

katalánsky ovčiak

portugalský ovčiak

2.poľovné psy

14. srpna 2009 v 10:54 POĽOVNÉ PSY

americký kokeršpaniel

chesapeake bay retriever

clumber spaniel

anglický kokeršpaniel

kučeravý retriever

anglický seter

gordon seter

anglický špringeršpaniel

field spaniel

flat-coated retriever

zlatý retriever

labradorský retriever

pointer

waleský špringeršpaniel

nova scotia duck tolling retriever

gammel dansk honsehund

nemecký prepeličiar

weimarský stavač

nemecký hrubosrstý stavač

veľký munsterlandský stavač

malý munsterlandský stavač

drentse partijshond

kooikerhondje

stabyhoun

wetterhoun

írsky vodný spaniel

írsky červeno-biely seter

írsky seter

braque st. germain

braque francais de grande taille

braque d´Auvergne

braque du bourbonnais

bretónsky dlhosrstý stavač

épagneul pont-audemer

barbet

korthalsov grifon

český fuzáč

maďarská vyžla

maďarský hrubosrstý stavač

spinone italiano

taliansky durič

perdigueiro de burgos

portugalský vodný pes

portugalský perdigueiro

1.Spoločenské psy

13. srpna 2009 v 18:23 SPOLOČENSKÉ PSY
SPOLOČNESKÉ PSY

KYI LEO

Anglický buldog

Cavalier king charles spaniel

Čivava

mexický bezsrstý pes

Peruánsky naháč

havanský psík

nemecký veľký špic

nemecký trpasličí špic

vlčí špic

phalene

papillon

TOY pudel

malý pudel

taliansky chrtík

bolonský psík

taliansky volpino

pekinský palacový psík

mops

ši-cu

čínsky chocholatý pes

tibetský španiel

tibetský teriér

lhasa apso

japonský čin

japonský špic

maltézsky psík

basenji

coton de tulear

choroby psov

13. srpna 2009 v 13:38 choroby psov

Nádory

Medzi stále viac sa rozmáhajúce choroby patria nádory. Často krát sa na nádor príde až vtedy, keď nastanú akútne stavy, prejavy ako nechutenstvo, kňučanie, precitlivenosť na niektoré časti tela, prípadne viditeľné hrčky. U psov je jediným možným pokusom o záchranu operácia. Ďalšia možnosť je už len utratenie. Väčšina majiteľov sa však rozhoduje pre operáciu, aby sa aspoň pokúsili svojho miláčika zachrániť. Ja by som urobila to isté. V každom prípade, tak ako u ľudí, aj pes znáša toto ochorenie ťažko a žiaľ, často krát končí uhynutím.

Alergie

U psov sa tiež vyskytujú alergie rôzneho typu, najčastejšie potravinové alergie. Prísť na to, čo psovi škodí v potrave je beh na dlhé trate. Z potravy sa najprv vylučujú najbežnejšie alergény, teda tie, na ktoré sú psy najčastejšie alergickí a potom sa postupne vylučujú ďalšie a ďalšie až kým sa nepríde na to, čo psovi spôsobuje ťažkosti. Prejavy alergie nie sú príjemné, často sa vyskytuje vypadávanie srsti, svrbenie a následné škrabanie sa psa, niekedy sú psy schopné vytrhať si srsť, keď nemôžu svrbenie vydržať. Alergie sa liečia tak ako aj u ľudí - psa držíme ďalej od zdroja jeho alergie, zo stravy sa vylúčia zložky, spôsobujúce alergiu a tiež sa podávajú špeciálne lieky.

Choroby srdca

Pri svojich návštevách veterinárne ambulancie som si všimla, že častým problém sú aj choroby srdca. Psy sú dýchavičné, priberajú na váhe, pretože sa menej hýbu, a majú rôzne iné prejavy, ktoré by vám vedel lepšie popísať odborník - veterinár.

Problémy s kĺbami

Najznámejším problémom, spojeným s kĺbami je dysplázia. Slovo, ktoré straší všetkých chovateľov i majiteľov psov. Dysplázia totiž neznamená iba to, že PP psa neuchovnia, ale predovšetkým znamená bolesti pre psa. Zjednodušene je to deformácia kĺbu - stav, keď kĺb správne nezapadá do lôžka. Postupne sa u takto postihnutých psov zvykne vytvoriť artritída s prejavmi ako bolestivosť končatín, krívanie, odľahčovanie nôh. V ťažších prípadoch absolútna nehybnosť, neschopnosť hýbať panvovými končatinami. Dysplázia je dedičná, preto sú všetky psy, u ktorých je zistená, vyraďované z chovu. Žiaľ, u psov bez PP nie je možné sledovať stav dysplázie a tak sa vyskytuje medzi zvieratami čoraz častejšie. Existuje niekoľko stupňov dysplázie a je neliečiteľná. Stav psa sa dá len zlepšiť, i to len dočasne. Operácia je možná, ale nie vždy úspešná, a je obmedzená kilami psa - robí sa do cca 15-20 kg váhy psa. Existujú aj iné možnosti, ako psovi pomôcť, väčšinou sa však používa metóda utlmovania bolesti liekmi a podávanie kĺbovej výživy, aby sa zvýšila hybnosť kĺbov.

Problémy so stavcami

Ďalším problémom, patriacim do tejto kapitoly, je problém s kosťami., konkrétne so stavcami. Hovorím z vlastnej skúsenosti - prežila som to so svojím pitbulom. Jedného dňa jednoducho vstal s kňučaním a držal krk tak, aby sa hýbal čo najmenej. Bežala som s ním k veterinárovi a ten mi oznámil, že môj pes má problémy so stavcami.Dozvedela som sa, že liečba neexistuje. Takisto ani presná príčina tohto stavu sa nedá odsledovať. Jediné, čo mohlo pomôcť, bolo držať psa v minimálnom priestore s minimálnym pohybom. No skúste udržať 25 kilového pitbula na uzde, aby sa nehýbal! Spočiatku, keď ho to bolelo, si na seba dával pozor, ale len čo bolesť trochu ustúpila, nezadržal by ho nikto. Nesmel chodiť po schodoch, nesmel sa prudko hýbať - najlepšie vôbec, musel mať jednoducho, ako to lekári nazývajú, kľudový režim. To bola veľmi ťažká úloha vzhľadom na povahu všetkých teriérov, jeho silu a veľkosť. Nosila som ho po schodoch na rukách, venčila ho v čase, kedy nikto nebol vonku, aby sa mi nerozbiehal za psími kamarátmi, krk mal znehybnený uterákom, natuho zviazaným. Kúpila som mu klietku pre psy, presne na jeho veľkosť, aby sa v nej hýbal čo najmenej. Bolo to trápenie pre mňa i pre neho. Najhoršie na tejto ,,diagnóze" bol fakt, že sa to môže kedykoľvek vrátiť. Ako príklad mi veterinárka uviedla jazvečíka, ktorý mesiace prežil v úzkej bedničke, vyliečil sa, ale v starobe sa tento problém vrátil a pes bol utratený. Môjmu psovi sa stav zlepšil a teraz behá bez problémov.

zdravie psa

13. srpna 2009 v 13:25 Zdravie psa

Zdravie psa

Telesná teplota psa
Telesná teplota zdravého psa sa pohybuje okolo 38,3 oC.

Prečo sa mení telesná teplota
Teplota psa sa počas dňa mení, klesá aj stúpa.Najvyššie výkyvy sú ráno a večer. K zvýšeniu teploty prispieva fyzická záťaž, vzrušenie, teplé ročné obdobie, ale aj pohyb v prehriatom prostredí. Pokles naopak nastáva v chladnom počasí (približne o 0,3 oC) a v spánku.
V porovnaní so staršími jedincami majú mladé psy väčšie výkyvy telesnej teploty. Tento úkaz sa vysvetľuje výraznejšou reakciou nielen na psychickú, ale aj fyzickú záťaž. Mladý pes má napr. pri niektorom infekčnom ochorení zvýšenú telesnú teplotu na 40 až 40,5 oC, kým starší jedinec má pri rovnakom ochorení teplotu podstatne nižšiu.
Všeobecne možno konštatovať, že telesná teplota vyššia ako 39,5 oC (za bežných podmienok, nie v horúcom počasí) je vždy neklamným signálom zápalového ochorenia, bakteriálnej alebo vírusovej infekcie.

Ako merať teplotu
Najbežnejším spôsobom je meranie teploty v konečníku psa. Používajte (krátky a pevný) teplomer. Ten, ktorý máte v domácej lekárničke, asi nebude najvhodnejší. Je dlhý a tenký, ľahko by sa mohol rozbiť.
Postup pri meraní teploty:
  • Straste ortuť teplomeru na úroveň aspoň 37 oC. Teplomer pritom držte na opačnom konci ako je zásobník ortuti.
  • Časť teplomeru, ktorú chcete zasunúť do konečníka zvieraťa, natrite vazelínou alebo nesoleným maslom.
  • Psovi zdvihnite chvost a jemným tlakom zasuňte do konečníka (minimálne1/3). Nikdy sa nesnažte teplomer zasunúť násilím. Ak sa vám to nedarí, teplomer jemne otočte zľava doprava.
  • Teplomer nechajte v konečníku aspoň 20 sekúnd. Pes by mal pritom stáť nesmie si sadnúť.
  • Po vybraní z konečníku utrite vatou a na stupnici zistite teplotu.
POZOR:
  • Teplomer nikdy nečistite horúcou vodou.
  • Ak sa teplomer zasúvaním do konečníka rozbije (praskne), nikdy sa nepokúšajte vyberať črepiny. Pes ich väčšinou vylúči stolicou. Náplň teplomeru nie je pre sliznicu toxická (s výnimkou ortuťovej).


Tep
Každé zmrštenie ľavej komory vyvolá badateľnú odozvu na veľkých tepnách. Označujeme ju ako tep (pulz). Čím bližšie k povrchu tela je tepna uložená, tým je pulz výraznejší (najmä v prípade, keď sa cieva nachádza nad kosťou, ako napr. na zápästí).
Tep možno najľahšie odmerať na vnútornej strane zadnej končatiny, v oblasti medzi kolenným a bedrovým kĺbom. Stehenná tepna tam prechádza medzi povrchom svalu a stehennou kosťou. Už pri slabom tlaku bruškami prstov pocítite pulz. Vyvarujte sa pritom akéhokoľvek násilia.
Jednotlivé tepy rátajte počas 30 sekúnd. Vynásobte ich dvoma a dostanete počet tepov za minútu.
Veľkosť plemena Normálny tep Rozpätie
malé 130 110-140
stredné 100 90-115
veľké 80 60-90

Výkyvy y počte tepov za minútu sú bežné. Zvyšujú sa.
  • po výcviku
  • pri strachu
  • v teple
  • vo vyššom veku, keď ochabuje činnosť srdca počet tepov naopak klesá
  • v spánku
  • pri niektorých chorobách srdca
  • nižší tep majú vysoko trénované psy, napríklad pretekárske chrty

Čo by nemalo chýbať v príručnej lekárničke každého majiteľa psa
  • dezinfekčný prostriedok
  • vatová tampóny
  • obväzová vata
  • insekticídny zásyp alebo šampón
  • obväzová gáza a bandáž na fixáciu papule
  • prípravok na odčervenie
  • 0,5-percentný roztok kyseliny salicylovej v alkohole na vonkajšiu dezinfekciu
  • roztok na výplach očí
  • vhodný šampón na suchú alebo mastnú srsť
  • klieštiky na pazúre
  • nožničky s oblými hrotmi
  • pinzeta
  • teplomer na meranie teploty v konečníku s netoxickou náplňou

Ako uchovávať lieky
  • všetky lieky musia mať nálepku s údajmi o spôsobe ich aplikácie a vyznačenou expiračnou dobou
  • staré alebo nepoužívané lieky bezpečne zlikvidujte (odovzdajte v lekárni)
  • všetky lieky uložte mimo dosahu detí


starostlivost o srst

7. srpna 2009 v 13:46 starostlivosť o srst´

Starostlivosť o srsť vášho psa by sa pre vás mala stať pravidlom. Čím skôr ho tomu privyknete, tím lepšie sa potom dodržuje. Starostlivosti o srsť privykajte psa už od šteňaťa, a to najlepšie formou hry. Pokiaľ ste si vybrali dlhosrsté plemeno, venujte jeho srsti pravidelne aspoň jednu hodinu denne. Pokiaľ chcete dlhosrstého psa predvádzať na výstavách, je zdravá a upravená srsť jedným z dôležitých predpokladov jeho dobrého hodnotenia. U niektorých plemien by ste strihanie a úpravu srsti mali prenechať odborníkom, pokiaľ však nechováte výstavného psa, nie je to nutné.

Druhy srsti
  • Dlhá srsť s podsadou - napr. bobtail, kólia, nemecký ovčiak, novofundlandský pes, špice
  • Hodvábna srsť - napr. yorkšírský teriér, maltézský psík, afgánsky chrt, lhasa apso, pekingský palácový psík, všetci španieli
  • Kučeravá (nepĺznuca) srsť - pudel, niektoré teriéry, napr. bedlingtonský, kerry blue
  • Hladká srsť - môže byť krátka a jemná - napr. jazvečík, boxer, vipet alebo dlhšia a hustejšia - napr. labradorský retríver
  • Hrubá a drôtovitá srsť - väčšina teriérov a bradáči
  • Zvláštna srsť - naháči, puli, komondor

    Dlhá srsť
    Psa s dlhou srsťou stačí vykúpať dvakrát ročne, a to najlepšie na jar a na jeseň. V zimných mesiacoch psa nekúpte vôbec. Srsť prečesávajte najprv proti, až potom po srsti, v miestach, kde má pes slabiny češte srsť len v smere rastu. V období pĺznutia vyčesávajte psa častejšie. Srsť najprv vyčešte kovovým hrebeňom a vykartáčujte kefou s dlhými štetinami. Na česanie srsti pod bradou, chvostom a za ušami sa najlepšie hodí hustý hrebeň. Na veľmi hustú srsť, akú má napr. bobtail, môžete použiť silnú drôtenú kefu alebo hreblo s ohnutými drôtikmi.

    Hodvábna srsť
    Tento druh srsti vyžaduje veľmi veľa starostlivosti, pokiaľ starostlivosť zanedbávate, srsť sa skoro znečistí a plstnatie. Táto srsť vyžaduje častejšie kúpanie, asi tak raz za tri mesiace. Výstavným psom sa srsť natáča na papierové natáčky a olejuje. Srsť prečesávajte jemne kovovým hrebeňom, potom ju ešte raz učešte jemným hrebeňom a vykartáčujte kefou s dlhými štetinami.

    Kučeravá srsť
    Tento druh srsti prakticky nepĺzne, na druhej strane vyžaduje zvýšenú starostlivosť v podobe častejšieho kúpania a pravidelného strihania. U šteniat sa prvé strihanie robí zhruba vo veku pätnástich týždňov. Táto srsť tiež vyžaduje pravidelné kartáčovanie.

    Hladká srsť
    Starostlivosť o tento typ srsti je najjednoduchšia. Postačí ju občas vytrieť vlhkou handričkou, ktorá srsť zbaví prachu alebo gumovou rukavicou. Raz týždenne vykartáčujte srsť hrebienkom alebo rukavicou s prírodnými štetinami. U plemien s dlhšou, hustou srsťou na česanie použite hrebeň a štetinovú kefu. Po vykartáčovaní možno srsť vyleštiť jelenicou. Psa kúpte v prípade, že zapácha, väčšina nečistôt sa dá odstrániť vykartáčovaním. V prípade potreby môžete tiež psovi osprchovať len nohy a brucho, bez použitia čistiacich prostriedkov.

    Hrubá srsť
    Tento druh srsti je nutné často a pravidelne česať a kartáčovať. Pokiaľ sa srsti nevenuje dostatok starostlivosti, splstnatie. Srsť vyčesávajte kovovým hrebeňom a potom vykartáčujte kefou s dlhými štetinami. Väčšinu plemien s týmto druhom srsti je potrebné trimovať. Prvé trimovanie u šteniat urobte najskôr v štyroch mesiacoch veku.

    Zvláštna srsť
    Starostlivosť o tento druh srsti je rozdielna podľa plemena. Pravidelné a jemné česanie vyžadujú napríklad aj bezsrsté plemená. Šnúrky srsti, ktoré majú jedinci plemien puli či komondor sa nesmú rozčesávať, ale musia sa mastiť a splietať, aby sa zachovali.

    POMÔCKY NA ÚPRAVU SRSTI

    Každý pes by mal mať svoj vlastný hrebeň a kefu. Kefy dostať štetinové, vo forme kefovacích rukavíc a hladiace. V predajniach s chovateľskými potrebami je široká ponuka hrebeňov, kief a ďalších pomôcok, ktoré sú potrebné ku starostlivosti o srsť. Pre rôzne druhy srsti sú tiež potrebné prestrihávacie a prerezávacie nástroje. Nástroje uchovávajte v suchu, aby ste zabránili hrdzaveniu nožníc a nožov. Po skončení úpravy pomôcky očistite a uložte na bezpečnom mieste.

    Použitie hrebeňa
    Hrebeňov, ktoré sú určené na úpravu srsti psa je dostať mnoho druhov. Sú vyrobené z kovu alebo plastu. Plastové hrebene sa môžu ľahko lámať alebo ich psy môžu hrýzť. Každý hrebeň musí mať zaoblené ako hroty, tak aj hrany, aby srsť nepotrhal. Medzi jednotlivými hrotmi by mala byť medzera asi 2 mm, pre psy s jemnou srsťou môžete použiť hrebeň jemnejší. - riedkym hrebeňom najprv rozčešte srsť v krycej vrstve, pozornosť venujte miestam, kde je srsť splstnatená - k vyčesaniu odumretých chlpov použite hustý hrebeň - pokiaľ v srsti narazíte na splstnatené miesto, rozčesávajte ho po prameňoch alebo srsť oddeľujte prstami

    Použitie štetinovej kefy
    Táto pomôcka sa používa väčšinou ako dokončovací nástroj ku konečnej úprave prevažne dlhosrstých psov. Štetiny by mali byť tak dlhé, aby prenikli skrz srsť až na kožu. Pre psy s krátkou srsťou je lepšie použiť kefu s krátkymi štetinami. Dlhosrsté psy jemne kartáčujte proti srsti.

    Použitie hladiacej kefy
    Táto pomôcka sa používa na úpravu srsti prevažne krátkosrstých psov. Drôtené hroty pomaly ponárame do srsti a chlpy otáčame smerom na povrch.

    Použitie kartáčovacej rukavice
    Kartáčovacia rukavica sa používa na úpravu krátkosrstých psov, k uhladzovaniu srsti a odstráneniu odumretých chlpov. Na povrchu rukavice sú gumové hrbolčeky, krátke štetiny alebo drôtiky. Rukavica sa navlieka na ruku a srsť psa hladíme v smere rastu chlpov.

    KÚPANIE PSA
    Psa je nutné vykúpať, pokiaľ je špinavý alebo zapácha. Niektorú nečistotu, ako blato, možno po zaschnutí odstrániť vykartáčovaním. Niektorým psom stačí kúpeľ dvakrát ročne, iný pes potrebuje kúpanie častejšie. Príliš časté kúpanie zbavuje srsť psa prirodzenej mastnoty, a tak potom nie je toľko odolná proti vlhkosti. Súčasne s kúpaním vyperte psovi vybavenie jeho brlôžka. Prvý raz psa vykúpte najskôr vo veku šiestich mesiacov. Nikdy psa nekúpte, pokiaľ je vonku chladné alebo vlhké počasie.
  • pred kúpaním psa vykartáčujte
  • do vane dajte gumovú podložku, aby pes nekĺzal alebo nepoškrabal vaňu
  • vaňu čiastočne naplňte teplou vodou a pripravte si všetko, čo budete ku kúpaniu potrebovať, teda šampón pre psy a nádobu, ktorou budete psa polievať
  • vydvihnite psa do vane a odzadu ho polievajte vodou, až bude celá srsť dobre namočená
  • použite šampón, hlavu psovi omývajte až nakoniec
  • šampón zo srsti vypláchnite vodou
  • využite kúpanie k tomu, aby ste prezreli psovi kožu
  • po kúpaní psa dôkladne vytrite a vysušte fénom

exotický strážca

7. srpna 2009 v 11:01 exotický strážca

Ačkoli nepatří mezi největší psí plemena, už na první pohled budí zájem, či dokonce i respekt. Stačí, když na vás upře svůj jakoby věčne naštvaný výraz,a vám dojde, že tenhle pes je výzvou i pro zkušené chovatele.
Štěňata šarpeje působí, jako by právě seskočila z regálu v prodejně hraček. Ve svém zmuchlaném kožíšku, který vypadá jak o pár čísel větší pyžamo, zděděné po starším bráchovi, jsou skutečne ztělesněním roztomilosti. Ale nenechte se mýlit, šarpej je silnou osobností už odmalička.
INTELIGENTNÍ INDIVIDUALISTA
Zobecňovat jeho temperament je těžké, protože tak jako u jiných psů i u šarpeje platí: co kus, to originál. Obvykle je to odměřený, důstojný a velmi nezávislý pes, který se hned tak nekamarádí s cizími lidmi, nicméně někteří šarpejové jsou velmi přátelští ke každému. Je to milující a rodině velmi oddaný pes. Dokonce se o něm říká, že se raději přátelí s lidmi než s ostatními psy. Může to být dáno jak jeho vysokou inteligencí, tak i tím, že dává přednost pozornosti a lásce svého pána. Navíc má velmi rozvinutou intuici. Někteří majitelé říkají, že občas mívají pocit, že jejich šarpej dokáže číst myšlenky, protože dobře reaguje i na neverbální komunikaci. Zkušená chovatelka těchto zmuchlaných halamů Věnceslava Černá o šarpejovi říká : "V literatuře se píše, že nemá mimiku. Samozřejmě, že jí má, jen vyžaduje větší pozorovací talent. I ten nejvíce vychovaný šarpej individuálně vyhodnocuje všechny situace. Ten, kdo mu porozumí, propadne kouzlu tohoto plemene, a když jeho psí přítel odejde po duhovém mostě do nenávratna, zase hledá štěňtko šarpeje."
DOMINANTNÍ VŮDCE
Máte doma jednoho nebo více psů a uvažujete o tom, že byste si pořídili ještě šarpeje? Pak se na to dobře připravte. Tento pes totiž dokže být hodně dominantní a dobře vychází jen se psy, kteří ho respektují. Feny dokonce bývají ještě dominantnější než psi. Jestliže jsou ve smečce tří nebo i více psů, mají tendence s nimi bojovat. Pak bývá jen velmi obtížné je od sebe oddělit. Sužití šarpejů s jinými plemeny proto může být poněkud problematické a klade velké nároky na majitele. Ti by měli dobře znát povahu šarpejů i psí chování obecně a měli by umět mezi psy zjednat pořádek. Je velmi důležité odmalička šarpeje socializovat nejen s lidmi, ale i s ostatními psími plemeny. Pokud se tak nestane, může být až přespříliš ochranářský vůči svému majiteli i jeho majetku. Obvykle je to tiché plemeno, štěká jen tehdy, když si hraje nebo když má strach.
DŮSLEDNOST PŘEDEVŠÍM
"Šarpej je pes individualista. Podle toho vypadá jeho výchova. Může ji zvládnout i začátečník, stejně tak ji ale nemusí zvládnout zkušenější člověk. Je třeba být důsledný už u roztomilého malého štěňátka a být stále ve střehu, protože vždy znovu a znovu zkouší, co mu pán dovolí. Při delším soužití si pán a pes mohou porozumět jen pohledem z očí do očí, to je ovšem takzvaná "vyšší dívčí," říká o jeho výchově Věnceslava Černá. Jestliže je pes správně vychován a respektuje hierarchii ve své rodině, je velmi dobrým společníkem. Šlechtí ho i to, že je velmi čistotný. A jaký je jeho vztah k dětem? "Mám psa, který kdyby mohl, tak by mého vnuka i kojil a spal s ním v postýlce. Což mu samozřejmě nedovolíme," říká s úsměvem chovatelka Černá a doplňuje:"Tak jako u všech psů, je třeba, aby šarpej a dítě měli dohled. Nedá se odhadnout, co dítě psovi provede a jaká bude jeho reakce. Pes se vesměs vyhne dítěti-trapiči, ale nedá se na to vždy spolehnout." V lidské i psí říší platí, že při formování povahy každého jednotlvce je výchova jen jednou stranou mince. Tu druhou tvoří jeho genetická výbava. A tento asijský bojovník ji má opravdu speciální.
HROZILO MU VYHYNUTÍ
Podobně jako u jiných plemen, také u šarpeje je jeho původ zahalen mlhami dohadů. Tím spíše, že na Západě se zprávy o existenci tohoto starobylého a unikátního plemene objevili až na počátku 70.let 20.století, tedy v době, kdy se už vůbec nepředpokládalo, že by se něco podobného mohlo přihodit. Poprvé tuto senzační informaci otiskl časopis The Dogs v roce 1971 a o dva roky později byl první pes nezvyklého vzhledu, s varhánkovitou kůží a hlavou hrošího mláděte, přivezen z Číny do USA. O záchranu plemene, kterému hrozil po nástupu komunismu v Číně zánik, se zasloužil chovatel Matgo Law z Honkongu, který prostřednictvím článku v časopisu The Dogs požádal americké kynology o pomoc. Téhož roku se začalo s chovem šarpejů v Americe a plemeno tu získalo velkou popularitu, zhruba za dvacet let jeho chovu bylo v USA zapsáno několik desítek tisíc šarpejů. V Evropě se objevili až na počátku 80.let minulého století, a to v Německu a Anglii. K nám, do tehdejšího Československa, přišel první šarpej v roce 1986 z Dánska.
STAROBYLÝ LOVEC A OCHRÁNCE
Vědci se také pustili do zkoumání jeho původu. Stopy je vedly přes Tchaj-wan,Macao a Hongkong až do jižních provincií Číny. Zde byly totiž nalezeny hliněné sošky psů velmi podobných arpejovi, které historici datovali do období vlády dynastie Chan (206 př.n.l. - 220 n.l.). Z dochovaných středověkých rukopisů se zjistilo, že původně šarpej sloužil jako lovecký pes k lovu promyk (drobných cibetkovitých šelem), později jej používali čínští zemědělci jako strážce obydlí, k ochraně hospodářských zvířat před šelmami a také pro lov černé zvěře. Pro chov byli vybíráni zvláště psi, kteří vynikali inteligencí, silou a "zamračeným" výrazem, který jim pomáhal zastrašit zloděje. Další stopy přivedly badatele do vesnice Dah Let nedaleko Kantonu na jihu činské provincie Kuang-tung, která byla známa jako místo, kam se sjížděli hráči a bavili se tu sázením na psí zápasy. Šarpej se stal jejich favoritem. Kořeny plemenejsou však zřejmě ještě mnohem starší. Vzhledem k tomu, že má stejně jako čau-čau modře zbarvený jazyk a že se v některých severních provinciích Číny objevila krátkosrstá forma čau-čau, je šarpej považován za možný chybějící článek mezi dávnými asijskými dogovitými psy a dnešním čau-čau. S ním má podobnou i stavbu těla, způsob nošení ocasu, tvarování obličejové partie a modročerný jazyk. Nepochybuje se také o propojeností šarpeje s dogovitými psy,jako je například tibetská doga. Připouští se i to, že na formování plemene měla vliv takzvaná bojová plemena, dovážená do Číny ze Západu.
TYPICKÉ ZNAKY
Šarpej má vlastnosti, které u jiných psů nenajdete. Kromě vrásčité kůže, typické "hroší" tlamy a modročerného jazyka, o němž se kdysi dávno věřilo, že mu při štěkání pomáhá zahánět zlé duchy, je to i zamračený výraz a malé, trojúhelníkové, vysoko nasazené uši. Je to středně velký pes s kohoutkovou výškou 44 až 51cm, kvadratickým tělem a spíše větší hlavou. Záhyby kůže se typicky objevují na hlavě. pokračují na lících a krku, kde tvoří lalok, dále na kohoutku a kořeni ocasu. Má širokou, plochou lebku s velkým širokým nosem a tmavýma mandlovýma očima. Jazyk, patro, dásně a pysky má modročerné. Šarpej má krátký silný hřbet a široká bedra, široký a hluboký hrudník dosahuje až k loktům. Ocas je silný, u kořene kulatý a velmi vysoko nasazený, postupně se zužuje až k tenké špičce. Pro plemeno je typické, že je nesen vysoko a zahnutý, stočený nad hřbetem. Končetiny jsou svalnaté, silné, středně dlouhé se středně velkými kompaktními tlapami. Číňané o něm říkají, že má dračí nohy a koňský zadek. Má velmi tvrdou a vzpřímenou srst bez podsady, takzvaně "smirkovou", v různých barevných variantách-od odstínů žluté, skoro až bílé barvy, až po temně mahagonovou, vyskytuje se ale i v barvě černé, sytě hnědé, čokoládové, modré, lila a isabela.
POVALEČ I SPORTOVEC
Plánujete-li si přivést domů šarpeje, pak počítejte s tím, že miluje pohodlí. Mnohem lépe mu vyhovuje život v bytě než venku v kotci. Důležité pro něj je, aby byl stále nablízku svému pánovi. Chovatelka Věnceslava Černá s tím má své zkušenosti: "Je to pes, který s vámi bude dělat to, co budete dělat vy. Od ležení, válení se a nicnedělání po psí sporty. Někteří se i rádi koupají, a to šarpej vesměs vodu moc nemusí." Pravdou je,že jen málo lidí zkouší se svým šarpejem sportovat, ale je to škoda, protože i šarpej si může najít mezi psími sporty svou oblíbenou aktivitu. Podobně jako pohyb a odpočinek je pro něj důležitá zdravá strava. Už odmalička nepodceňujte jeho výživu. Nekvalitní krmivo se může negativně odrazit na zdravotním stavu psa. "Šarpej je náročné plemeno na kvalitu krmení, potřebuje velmi kvalitní krmivo. Pokud ho krmíte správně, je zdravý a nemá další problémy," doporučuje dlouholetá chovatelka Ilona Morávková. Při nedostatečné péči může být šarpej náchylnější ke kožním infekcím. Šarpeje není vhodné často koupat. Zdravý, spokojený a dobře vychovaný šarpej je i přes svou nezávislou povahu milujícím a loajálním členem rodiny, který se vždy bude snažit chránit svou smečku.

KDE VZAL SVÉ JMÉNO?
Jméno šarpej bývá obvykle překladáno jako "písková kůže" s tím, že má vystihovat drsnou a krátkou srst, připomínajíci na pohmat smírkový papír, užitečnou při boji. Zajímavé ale je, že podle českého sinologa Timotea Pokory čínský znak "pej" znamená "s krátkou holení". Jiný znak "šan", který je jménu plemene velmi blízký, má význam "silný a zlý pes".
BUĎTE TRPĚLIVÝ!
Přestože se v některé literatuře o šarpejovi dočtete, že se jedná o špatně vycvičitelné plemeno, není to pravda. Je sice poměrně tvrdohlavý a temperamentní, ale není hloupý, takže je jen na vás, jak jeho výchovu zvládnete a jestli ho dokážete správně motivovat. Hlavně jde o to zachovat si chladnou hlavu a pevné nervy.
VARHÁNKY VĚKEM UBÝVAJÍ
Šarpej do své kůže jakoby postupně dorůstá, takže srst se napíná a množství záhybů se zmenšuje. Ale existují rozdíly i mezi jednotlivými psy, některý má kožních faldů na těle víc a jiný méně.

standart

7. srpna 2009 v 10:39 STANDART

Pôvod: Čína
Patronát: FCI
Použitie: lovecký a strážny pes
FCI klasifikácia: Skupina 2. Pinče, bradáče, mollosy a švajč. salašnícke psy
Sekcia 2.1. : Mollossovité a mastiffovité, bez prac.skúšky
Stručná historia:
Toto čínske plemeno existuje stovky rokov v provinciách hraničiacich s juhom Čínskeho mora. Mesto Dialak v provincii Kwun Tung je pravdepodobne miesto pôvodu.
Celkový vzhľad:
Aktívny, kompaktný, pevne viazaný a kvadratický pes strednej veľkosti. Vrásky na hlave a kohútiku, malé uši a hrošia papuľa mu dávajú unikátny vzhľad. Psy sú väčší a statnejší ako suky.
Dôležité proporcie
Jeho výška v kohútiku je približne rovnaká ako jeho dľžka tela - meraná od hrudnej kosti po zadok (sedací hrboľ), hlavne psy. Sučky môžu byť o niečo dlhšie. Dľžka papule je približne rovnaká ako dĺžka temena.
Povaha - temperament
Kľudný, nezávislý, verný, milujúci svoju rodinu.
Hlava
V pomere k telu skôr väčšia. Vrásky na čele a lícach prechádzajú do laloku.
Lebečná časť
Lebka - Plochá (priestranná) a široká
Stop - mierny.
Tvárová časť
Ňucháč - Veľký a široký, preferované je čierne sfarbenie, ale akákoľvek farba zodpovedajúca sfarbeniu srsti daného jedinca je povolená. Široko otvorené nozdry.
Papuľa - charakteristická črta plemena. Nos je od koreňa po koniec nosovej huby šíroký bez náznaku zúženia. Pysky a vrch papule dobre vyplnené / mäsité. Vydutie/mäsitý hrboľ v základni nosa je prípustný.
Modročierny jazyk, podnebie, sliznice a ďasná sú preferované. Ružovo bodkovaný jazyk je prípustný. Celoružový jazyk je vysoko nežiadúci. U jedincov so sfarbením "dilute" je jazyk celolevanduľový.
Čeľuste/zuby - čeľuste silné s perfektným nožnicovým záhryzom, to znamená, že horné zuby tesne prekrývajú spodné a sú kolmo vsadené do čeľuste. Mäsitosť spodnej pery nemá byť taká veľká, aby prekážala a pvplyvňovala záhryz.
Oči - tmavé, mandľového tvaru so zamračeným výrazom. Svetlejšia farba je povolená u jedincov vo sfarbení "dilute". Funkčnosť oka a viečok v žiadnom prípade nie je rušená okolitou kožou, záhybmi alebo srsťou. Akýkoľvek náznak podráždenia očnej gule, spojiviek alebo viečok je vysoko nežiadúci. Bez entropia.
Uši - Veľmi malé, pomerne tučné, v tvare rovnostranného trojuholníka, nepatrne zaoblené na špičke a vysoko zasadené na lebke. Špičky smerujú k očiam. Sú nasadené ďaleko od seba a priliehajú k lebke. Stojacé uši sú veľmi nežiadúce.
Krk
Strednej dľžky, silný dobre zasadený na pleciach. Voľná koža na hrdle nemá byť nadmerná.
Telo
Záhyby kože na tele u dospelých jedincov veľmi nežiadúce, s výnimkou kohútika a koreňa chvosta, ktorý vykazujú mierne zvrásnenie.
Vrchná / chrbtová línia - za kohútikom nepatrne znížená a potom mierne stúpajúca k bedrám.
Chrbát -Krátky, silný
Bedrá- Krátke, široké mierne klenuté.
Zadná časť bedier- dosť plochá
Hrudník - Široký a hlboký, siahajúci presne pod lakeť.
Spodná línia - pod bedrami mierne vtiahnutá.
Chvost
Silný, pri koreni okrúhly, zužujúci sa do jemnej špičky. Nasadený veľmi vysoko. Typická črta plemena. Má byť nesený vysoko a stočený do tesného krúžku, zatočený nad chrbtom alebo nesený po strane chrbta. Chýbajúci, alebo neúplný chvost je veľmi nežiadúci.
Končatiny
Hrudné končatiny - rovné, stredne dlhé, pevné kosti. Koža na hrudných končatinách nevykazuje žiadne zvrásnenie.
Plece - svalnaté, dobre uložené a šikmé.
Zápästie - mierne šikmé, silné a pohyblivé.
Pánvové končatiny
Svalnaté, silné, mierne uhlené, pri pohľade zo zadu kolmé a navzájom paralelné. Vrásky alebo zhrubnutá koža sú nežiadúce.
Päty - nízko nad zemou.
Labky - primerane veľké, kompaktné, uzavreté. Prsty dobre klenuté. Bez vlčích pazúrov.
Pohyb
Preferovaný pohyb je klus. Pohyb je voľný, vyvážený, energický s dobrým nášľapom a silným záberom zadných končatín. Pri zrýchlení sa labky približujú stredovej línii. Toporný chod je nežiadúci.
Osrstenie
Srsť - charakteristická črta plemena: krátka, tvrdá a štetinatá / zježená. Srsť je rovná a odstávajúca od tela, ale priliehajúcejšia na končatinách. Bez podsady. Dľžka srsti môže byť od 1 - 2,5 cm. Nikdy sa neupravuje.
Farba
Všetky celoliate/jednofarebné farby sú akceptované okrem bielej- albín. Chvost a zadná časť stehien sú často svetlejšieho odtieňa. Tmavšie tieňovanie na chrbte a na ušiach je povolené.
Výška
44 - 51 cm v kohútiku.
Chyby
Všetky odchýlky od horeuvedených bodov majú byť považované za chyby. Ich miera závažnosti by sa mala posudzovať podľa veľkosti a stupňa danej odchýlky.
Vážne chyby
Odchýlka od nožnicového záhryzu (veľmi nepatrný predhryz je povolený, ako prechodné opatrenie).
Špicatý, skrátený, slabý nos
Škvrnitý jazyk (okrem ružovo bodkovaného jazyka).
Veľké ucho.
Nízko nasadený chvost.
Srsť dlhšia ako 2,5 cm.
Vylučujúce vady
Plochá papuľa s veľkým predkusom, podkusom.
Celoružový jazyk.
Spodná pera stočená tak, že prekáža v záhryze.
Vypuklé oči.
Entropium, ektropium.
Koža,faldy alebo srsť narušujúca normálnu funkciu oka.
Stojaté uši.
Absencia chvosta, neúplný chvost.
Ťažké záhyby kože na tele a končatinách (okrem kohútika a základne chvosta).
Nesprávne sfarbenie - viacfarebnosť,albín, pásikavý,strakatý, škvrnitý, bodkovaný, čierny s pálením, sedlovité sfarbenie.
Vysvetlivka
Samci musia mať dva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.
Poznámka
Akákoľvek úprava exteriéru na šarpejovi (zvlášť pery a viečka) vylučuje psa z posudzovania.

KOMU SA HODÍ

7. srpna 2009 v 10:03
Tvrdenie, ktoré bude nasledovať môže podráždiť ľudí, ktorí vidia v psovi pracovný nástroj a ináč s ním ani nevedia zaobchádzať. Vychádza ale z dlhoročných skúsenosti nie jednotlivca a ani nie ľudí, ktorí chovajú psov v koterci metódou nakŕmiť, jedna výstava a vrhy. Toto sú skúsenosti z reálneho života so psom, ktorého konanie a myslenie sa dá nazvať ako tabula rassa.(čistá duša)
Pokiaľ potrebujete oddaného spoločníka a máte náročný ale ustálený kolobeh dňa;
Pokiaľ patríte k ľuďom, ktorí sú empatický, vedia vycítiť potreby zvieraťa a zároveň sú emočne natoľko na výške, že ich dokonca vedia akceptovať;
Pokiaľ vás nerozčúli zistenie, že pri rozkaze niekedy na chvíľu premýšľa a zvažuje či je naozaj nutné vykonať čo od neho požadujete;
Pokiaľ dokážete paradoxne priznať psovi niečo ako právo na vlastný názor; (nie kritické situácie!)
Pokiaľ v plnej miere pochopíte, že má v každej situácii čisté a úprimné myslenie a aj tú najväčšiu neplechu, ktorú vykoná urobil s presvedčenia, že to bolo to najlepšie čo sa momentálne dalo urobiť,
Pokiaľ patríte k ľuďom, ktorý si neliečia vlastné komplexy v komunikácii so psom;
Pokiaľ máte dosť pevnej vôle byť láskavý, trpezlivý a hlavne dôsledný pri výchove šarpeja, ktorý vás dokáže práve v najzávažnejších situáciách opantať svojimi nevinnými "očičkami" a úžasne nežným výzorom, potom ste človek, ktorý si doslova zaslúži poznať všetky výhody spolužitia s dobre vychovaným šarpejom a ste možno aj ten šťastlivec, ktorý dokáže vnímať množstvo pozitívnej energie, s ktorou sa šarpej so svojim dobrým majiteľom vždy rád podelí. Nakazí vás svojou spravodlivosťou, dobrotou, harmóniou duše a vy poznáte čo znamená mať osudového psa.

KOMU SA NEHODÍ

7. srpna 2009 v 9:59
Rodiny s malými deťmi by mali byť pri voľbe šarpeja opatrné. Malé dieťa skúma svet, má nekoordinované pohyby a často prejavuje emócie nepredvídateľnou tóninou hlasu. To pes samozrejme nechápe. Pre dieťa je pes vďačný objekt skúmania. Šarpej môže pri svojej potrebe pokoja a spánku zle znášať typické prejavy malých detí a okrem zmätočného myslenia, kedy si nevie vysvetliť gestikuláciu a hluk sa k jeho diskomfortu pridružuje ešte únava a podráždenosť.
Pri pohybových aktivitách opatrne. Má rád vychádzky a nové prostredie ho mimoriadne zaujíma. Všetko však s patričnou mierou. Pokiaľ patríte k ľuďom, ktorí majú radi dlhotrvajúce športové výkony, ako je beh, bicyklovanie, celodenná turistika - zabudnite na šarpeja. Utrápili by ste ho. Šarpej, horúčava a plávanie je neprijateľná kombinácia. Len spražná horúčava a smäd ho prinútia ponoriť sa do vody alebo sa v nej hravo čvachtať. Na prechádzke po daždi, v zmysle svojej geneticky danej čistotnosti, obchádza pokiaľ možno každú mláčku, aby sa neušpinil. Chcieť od neho, aby plával v rieke? Zabudnite. Pokiaľ má niekto šarpeja, ktorý tomuto nezodpovedá, má doma vzácnu výnimku. Aj takých poznáme, ale je ich neuveriteľne málo.

ZDRAVIE

7. srpna 2009 v 9:57 ZDRAVIE

ZDRAVIE
Šarpej patrí k plemenám odolnejším voči bežným infekčným ochoreniam (pravidelné očkovanie je samozrejme nutné!). Dysplázia bedrových kĺbov, torzia žalúdka a iné ochorenia spomínané pri molossoch sú veľmi zriedkavé. Napriek tomu sú zdravotné problémy na ktoré je potrebné upozorniť.
O č i - vyžadujú zvýšenú starostlivosť. Ťažké vrásky spôsobujú problém už v prvé týždne života, kedy šteniatko nemôže otvoriť oči. Pokiaľ sa tak nestane do 18 dňa života, je nutná odborná pomoc veterinára, ktorý jednoduchými stehmi nad mihalnicou zachytí ťažkú kožu a zdvihne mihalnicu. Pokiaľ je entropium silnejšie a vrásky nadmerné, je potrebné úkon zopakovať alebo urobiť malý výrez kože nad okom. Toto riešenie problému patrí do rúk skúsenému odborníkovi! Chovateľ má odovzdať šteniatko novému majiteľovi, ktorý je bez týchto počiatočných problémov, nemá v okolí oči žiadne mokvavé stehy, očný zákal alebo silný výtok. Počas života sa o oči staráme bežným spôsobom.
U š i - sú maličké, sklopene pomerne pevne ku hlave. Pod ušnicami sa tak vytvára malý, teplý, tmavý priestor, kde necirkuluje vzduch, čiže ideálne prostredie pre bujnenie infekcii, množenie sa plesní a kvasiniek. Uši je preto potrebné kontrolovať a čistiť častejšie ako u iných plemien. Ideálne je používať samočistiace kvapky renomovaných firiem, ktoré sa dajú zakúpiť u každého dobrého veterinára. Pokiaľ sa problém podcení, môže dôjsť ku chronickým problémom a s tým spojené komplikácie (zápach, časté zápaly, problémy s kožou...).
K o ž a - často spomínaný problém a komentovaný hlavne veterinármi. Ako negatívna reklama vznikla a ako to asi v skutočnosti bolo a je...

Na začiatku chovu šarpejov bola tendencia dosiahnuť v chove šteniatka s čo najväčšou kožou. Ťažké vrásky a ich záhyby boli živnou pôdou pre plesne a iné kožné parazity. Stačilo, keď pes len trocha navlhol nastal často proces, ktorý sa dá jednoducho prirovnať k vlhkej a poskladanej deke. Stuchlina, plesne, kvasinky, zápach...Silné visiace vrásky boli samé o sebe pre psa nebezpečím. Jednoducho pri pohybe sa vrstvy kože o seba otierali. Čím boli väčšie a ťažšie tým väčšie problémy psovi spôsobovali. Vytvárali sa mu bolestivé odreniny, ktoré nemali veľa času hojiť sa, veď pes sa neustále hýbe.

Do chovu sa dostávalo množstvo jedincov, prenášačov kožných ochorení, pretože sa k nám dostali zo štátov, kde chovy neboli riadené. Všetko vytvorilo obraz plemena zaťaženého kožnými problémami.


POVAHA

7. srpna 2009 v 9:54 POVAHA

Povaha každého jedinca je výsledkom jeho vývoja, prostredia v ktorom vyrastá, komunikácie, ktorá je záležitosťou chovateľa a jeho dedičných predispozícii.

Vo všeobecnosti má šarpej vyrovnanú, skôr relaxačnú povahu, ktorá
je kombinovaná so zdravou energiou a pružnosťou.

Šteniatka sa vyznačujú zvedavosťou a umiernenými hrami. Sú mimoriadne prítulné a komunikatívne. Málo kedy zavládnu v spoločnom hniezde šteniatkovské bitky alebo nevraživosť. Veľmi radi pozorujú a skúmajú prostredie. Obhrýzanie predmetov, trhanie a naťahovanie sa je ojedinelé. V prvých týždňoch je potrebné, aby sa chovateľ intenzívne šteniatkam venoval a komunikoval s nimi. Keďže sú mimoriadne krásne a nadchnú každého svojim výzorom a nehou, je ťažké netráviť s nimi maximálne množstvo času. Malý kontakt s človekom môže spôsobiť plachosť a nedôveru.

Tvrdenia o geneticky danej čistotnosti sú pravdivé. Je neuveriteľné, ako malé šteniatka od chvíle, kedy sa dokážu orientovať v priestore a majú možnosť výbehu, dokážu rozdeliť svoje životné teritórium a nevyšpiniť sa v mieste, kde spia alebo sa hrajú. Pokiaľ túto čistotnosť podporoval už chovateľ, je táto vlastnosť veľmi nápomocná v období, kedy si nachádzajú novú "rodinu". Noví majitelia majú málo kedy problém s výchovou ku čistotnosti. Stačí pozorne sledovať šteniatko, ktoré sa snaží naznačiť čas kalenia a intuitívne sa tlačí k vypozorovanému východu. Pokiaľ sa podarí pochopiť tieto počiatočné signály, majiteľ má po celý život psíka vyhraný boj s čistotou.

Šarpej si vyžaduje pokojnú výchovu. Je akýmsi monitorom rodinných vzťahov. Hádavé prostredie, hluk, hystéria mu veľmi škodí. Vníma každého v rodine, vyberá si svojho pána ale akceptuje aj ostatných členov rodiny. Dokáže celý deň statočne čakať na chvíľku pozornosti a komunikáciu. Žije pre človeka, ktorý mu poskytuje príbytok a stravu. Zmenu majiteľa prežíva veľmi bolestne a citlivo. Pôsobí veľmi vyrovnane a pokojne ale má mimoriadne vnímavú povahu a citlivú psychiku. Pokiaľ pociťuje krivdu, presedí v zármutku, trápení a dokonca so zvýšenou telesnou teplotou celé dni. Stresová zmena v prostredí ho vie veľmi rozcitlivieť. Pokiaľ sa jeho majiteľ ocitá v nebezpečenstve, inštinktívne ho chce brániť, pokiaľ je prítomný pri hádke alebo normálnom, ale vášnivejšie vedenom rozhovore - so zvýšeným tónom (hovorte nap. vtip, napodobňujte rozhovor) zmocňuje sa ho nepokoj a začína piskľavo nariekať, často labkou prosiť o pokojný tón. Trápi sa a bojí sa o svojho majiteľa. Hysterické a nervózne vzťahy v rodine kde žije znáša veľmi ťažko a psychicky upadá. Trpí.

Pri výchove je obzvlášť potrebné dávať pozor na dôslednosť. Nevinný výraz a výzor hračky si vás veľmi rýchlo zotročí. Pozor na to, aby sa guľaté neviniatko nestalo doma dominantným.

Nepatrí k psom, ktorý si vynucuje vychádzky a dlhotrvajúce hry v pohybe. Avšak pokiaľ mu ich poskytnete je vám neskonalé vďačný. Nie je otravný a dotieravý. Je príjemný spoločník, pokojný a prítulný. Najviac mu prospieva harmonické prostredie, kde môže relaxovať, má dostatok pokojného spánku, ktorý nesmierne miluje, primerané možnosti pohybu a svojho majiteľa, ktorý mu prejaví lásku. Ale pozor, nebuďte otravný. Stačí chvíľu, dĺžku si určí pokojne aj sám, potom potrebuje čas na relax, pozorovanie okolia a venovať sa záležitostiam svojho bohatého vnútorného sveta...


BOJOVÝ, PASTIERSKÝ, STRÁŽNÝ?

7. srpna 2009 v 9:50 bojový,pastierský,strážny?
Legiend a dohad je množstvo. A nasledujúce údaje asi prekvapia, možno aj šokujú tých ktorí majú pri sebe svojho pokojného a milého psa.

Traduje sa domnienka, že šarpej bol kedysi bojový pes a pôvodne mal oveľa väčšie rozmery - fotografie prerastených šarpejov dokazujú, že to mohol byť mohutnejší a väčší pes ako súčasná doga .
O akom bojovom psovi sa vlastne hovorí? Tých druhov môže byť viac.
Šarpej využívaný vo vojnách proti človeku. Nie, tento údaj nebol nikdy vierohodne podložený a armádou šarpej nebol nikdy využívaný. Bol psom Čínskeho vidieka a používaný počas roľníckych povstaní. Nie však v boji proti človeku.
Šarpej využívaný v psich zápasoch. Jediné na čom sa všetci bádatelia zhodnú je miesto pôvodu - Južná provincia Číny, neďaleko Kantonu v okolí mesta Dah-Let. Miesto hazardu, hazardných hráčov a psich zápasov.
A práve tu bola snaha využiť šarpeja k tomuto účelu.Jeho výhodou mala byť práve nadmerná koža. Teoreticky by napadnutý pes mohol byť nadmernou kožou chránený. Súper by ťažšie zasiahol krk, tepnu, ale on by sa mohol napriek zadržaniu otočiť a zubami sa ubrániť. Zaujímavá teória...problémom bola ale povaha dobráčiska šarpeja. Tá zďaleka nebola výbojná a agresívna. Ako si s ňou chceli poradiť? Metódy sú doteraz známe. Vystupňovanie chorobnej agresivity u šarpeja napomohli drastické metódy, ktoré nezvláda slabšia povaha a sú naozaj odsúdenia hodné. Popisujú sa metódy narezávania kože, kedy sa psovi spôsobovali rany na celom tele, tie pri hojení vytvárali jazvy. Narezaním psov pozdĺžne a zvisle sa vytváral z jaziev na celom tele ako keby pancier, ktorý ešte viac sťažil záhryz súperovi.

Psa dlhodobo uzavreli do tmavej a malej klietky. Malými otvormi k psovi prenikalo minimálne svetlo. Cez tie zároveň kedykoľvek dostával nič netušiaci pes bodné rany. Palica bodala kdekoľvek zasiahla. Stresovanie hladom prinieslo výsledok v požadovanej agresivite, prameniacej z bolesti a strachu. Keď ho vytiahli na denne svetlo, zmyslov zbavený útočil na všetko čo sa hýbalo. Dobráčisko sa mohol ale úplne duševne zlomiť. V tomto prípade agresivitu vystupňovali podávané drogy. Metódy, ktoré sú jasným týraním. Nemusel by to byť práve šarpej, aby sa z takéhoto psa stal agresívny jedinec. Dnes by takéto maniere znamenali pre majiteľa väzenie!

Našťastie sa ukázalo, že nielen pre svoje povahové vlastnosti nie je vhodný ako bojový pes na zápasy, ale ani pre súboj potrebná stabilita zadných končatín nie je u tohto plemena dostatočná. Toto sa drogami nedalo odstrániť, čo mohlo znamenať záchranu pred týmto strašným údelom.

Iné pramene šarpeja spomínajú ako dedinského strážneho a pastierskeho psa. Pred štyrmi rokmi bola zverejnená fotografiami zdokumentovaná reportáž z Austrálie, kde sa šarpej úspešne zúčastnil súťaže v zaháňaní oviec. Bravúrne si počínal v súťaži s border kóliami.

Rozhodne to nikdy nebol pes luxusných palácov, rozmaznaný prepychom. Bol to pes čínskeho vidieka a niektoré jeho spomínané vlastnosti potvrdzujú práve pravdivosť tohto tvrdenia.

V súčasnosti je psom, ktorý je výborným spoločníkom a prirodzene strážnym pre svoje okolie. Dokáže pochopiť teritórium svojho majiteľa a jeho majetok prirodzene, bez výcviku strážiť. Nehodí sa na cvičiská a nerád sa podrobuje výcviku, ktorý je typický pre pracovné plemená ako je napr. doberman, nem. ovčiak či rottweiler. Aj keď je v súčasnosti snaha skúšať vycvičiť toto plemeno pracovne, naráža sa na jeho povahu, kedy nie je často schopný pochopiť zmysel povelov napr. na zadržanie, keď jeho silný prirodzený inštinkt mu nehovorí nič o nebezpečenstve...Takýto výcvik naráža aj na jeho hrdú povahu a logické myslenie. Napr.: nevidí dôvod trhať handru, keď vie, že jej pohyby spôsobuje ruka človeka. Pokriky ktoré majú spôsobiť vyhecovanie psa pri výcviku berie osobne a skôr premýšľa, prečo je okrikovaný...

Podľa niektorých starých čínskych rukopisov slúžil šarpej ako pes lovecký, určený na lov diviakov. Preto väčší zmysel by malo skôr cielene venovať pozornosť jeho loveckým pudom. Chovatelia, ktorí sa venujú lovu popisujú prirodzenú schopnosť niektorých jedincov vystavovať typickým strnulým postojom. Jeho spôsob lovu je zvláštny tým, že je tichý a skôr založený na vytrvalosti vyčkať korisť. S korisťou v papuli potriasa a pokladá ju na zem. Neroztrhá ju. Pokiaľ je držaný voľne na dvore, čo sa týka hlodavcov, má na ňom zjednaný poriadok.

Domáce hospodárske zvieratá sú akceptované. Čo je cudzie malo často smolu...Všetko v zmysle ochrany majetku svojho majiteľa.

Predpoklady k takémuto správaniu dáva aj jeho povaha. Vydrží dlho čakať, pokiaľ má cieľ, ale nedokáže sa dlho hrať s predmetom - prinášať, hľadať. Cvičisko ho veľmi skoro omrzí, dobre sa cíti pri ochrane príbytku v relaxačnom stave bdie nad pokojným chodom domácnosti či dvora, so záujmom sleduje nové prostredie, prírodu, pes aj sučka si pedantne značia svoje teritórium. Tak ako inde aj u šarpejov sa nájdu výnimky. Je ich však málo a znásilňovať prirodzenú povahu sa nikdy nevyplácalo.

Aj keď toto plemeno je nám známe relatívne krátko, je to dosť dlho na to, aby sme vedeli s určitosťou hovoriť o jeho povahe. Nemali by to ale robiť ľudia, ktorí majú v očiach len svojho jedného jedinca, alebo odchovali množstvo plemien a veľa šarpejov metódou: na prežitie psa a tučnej peňaženky - len koterec a strava. Tu sa pravá povaha šarpeja určite neprejaví. Výsledkom takejto jednostrannosti boli oficiálne zverejnené charakteristiky, ktoré šokovali množstvo majiteľov šarpejov. Plemeno by malo byť hlúpe a hysterické. Smutné, že sa niečo také mohlo stať. Hlavne preto, že je to tvrdenie mylné a zavádzajúce!

Plemeno shar-pei

6. srpna 2009 v 14:53 Plemeno shar-pei

Originálny názov plemena : Shar Pei

Krajina pôvodu : Čína

Doba vzniku : 16. storočie

Pôvodné využitie : Stráženie stád a obydlí

Dnešné využitie : Spoločník

Priemerná dĺžka života : 11 - 12 rokov
História
Chovatelia tohto plemena usudzujú z nálezov sošiek v hroboch dynastie Han, že je staré najmenej 2000 rokov. V týchto soškách však vidia svoje obľúbené psy taktiež milovníci plemena čau čau, tibetského teriéra, shi-tzu či pekinéza. Nie je teda príliš jasné, aké psy vlastne tieto sošky predstavujú. V staršej literatúre, ktorá pojednáva o psoch pochádzajúcich z Číny, o šarpejovi žiadne záznamy nie sú. Nie je teda vôbec isté, či je šarpej tak prastarým plemenom, ako niektorý autori uvádzajú. Oveľa pravdepodobnejší je predpoklad, že šarpej je pomerne mladým plemenom, jeho predkom by mohol byť mimo iného napríklad neapolský mastin, či s ohľadom na modro-čierny jazyk i čau čau. Oficiálna verzia pôvodu tohoto psa uvádza, že jeho domovom, kde bol po storočia chovaný sú provincie okolo Čínskeho mora. Tu bol pes používaný ako lovecký pre lov divých prasiat a ako strážca stád a obydlí. neskoršie bol používaný ako bojový pes, psy, určené k boju boli v tej dobe údajne krížené s buldogmi. S príchodom komunistov boli v Číne psie zápasy zakázané, a chov týchto psov bol viac menej zakázaný. V roku 1950 bola situácia v Číne taká, že ako staré psy "Han", tak bojové psy "Dah-Let" takmer vyhynuli. V roku 1971 sa na základe článku, ktorý vyšiel v americkom tisku, rozhodol toto plemeno zachrániť mladý chovateľ Matgo Law z Hongkngu, ktorý niekoľko takýchto psov už vlastnil. Na jeho popud sa dostal šarpej do Ameriky, kde vzniklo veľa chovateľských staníc. Od tej doby sa stal šarpej veľmi obľúbeným a módnym psom.
Typy
Medzi jednotlivými psami je rozdiel v množstve voľnej kože a záhybov na tele. Dospelý pes už nemá záhyby tak výrazné, ako šteňa, a niektorý jedinci môžu mať v tomto smere vzhľad celkom normálny. Existuje aj rozdiel medzi tzv. európskym a americkým typom, pričom typ európsky má väčšie množstvo prebytočnej kože na hlave a pyskoch. Záhyby a prebytočná kože na hlave, ňufáku a pyskoch prinášajú psom rôzne zdravotné problémy.
Všeobecný vzhľad
Šarpej je stredne veľký pes štvorcového až mierne obdĺžníkového rámca. Hlava je veľmi mohutná s veľmi malým stopom, mohutným ňufákom a malými, hlbokými posadenými očami čo najtmavšej farby. U hnedých a modrých šarpejov sú prípustné oči svetlejšie. Uši sú malé, posadené ďaleko od seba a majú trojuholníkovitý tvar. Uši sú priliehavé k hlave a špičkou smerujú k nosu. V niektorých chovoch sa objavujú psy s mierne prehnutými ušami so špičkou zdvihnutou hore alebo stočenou do rúrky. Tento tvar ucha je považovaný za veľmi elegantný a žiadúci. Telo so silným krkom je krátke a statné, hrudník je hlboký, chrbát sa od kohútiku ku koreňu chvostu mierne zdvíha. Chvost je nasadený v najvyššom mieste chrbtovej línie, a má byť taktiež vysoko nesený. Chvost je stočený do krúžku s viditeľným okienkom, pri natiahnutí dosahuje takmer k pätám.
Srsť a farba srsti
Srsť šarpeja je veľmi tvrdá a vzpriamená, s čo najmenším množstvom podsady. Toto plemeno sa vyskytuje vo dvoch dĺžkach srsti. Prvá je srsť veľmi krátka, je nazývaná koňská, jej dĺžka je do 1 cm a na pohmat by mala byť pichľavá a pripomínať šmirgľový papier. Druhý typ srsti je mierne dlhší, asi 2,5 cm, ako u iných krátkosrstých plemien, táto srsť sa nazýva hrebeňová, a na pohmat pripomína hustý hrebeň. Sfarbenie srsti by malo byť vždy jednotné, nie je povolená dvoj farebnosť. Iba u žltých jedincov je povolená svetlejšia farba nad očami, okolo papuli, na hrdle a končatinách. Najčastejším sfarbením srsti šarpejov sú rôzne odtiene žltej farby, a to od takmer bielej až po temno mahagónovú. Ďalej sa šarpej vyskytuje vo farbe čiernej, sýto hnedej, čokoládovej a modrej.
Povaha
Šarpej je pes kľudnej, priateľskej povahy, je mierumilovný, prítulný a rád sa mazná. Povestná je jeho čistotnosť a nekonfliktnosť. V niektorých jedincoch sa môže prebudiť duch ich bojových predkov, a môžu mať povahu agresívnejšiu, je to však skôr výnimkou.
Spoločenská charakteristika
Šarpej je dnes vyslovene spoločenským plemenom, a je teda ideálnym rodinným spoločníkom. Svojmu pánovi aj celej rodine je veľmi prítulným a milým kamarátom, ale nie je na svojom pánovi tak závislý, ako niektoré iná plemená. K cudzím ľuďom sa väčšinou chová nedôverčivo a nemá príliš rád ich dotyky, pokiaľ k tomu nie je vedený od mála, ale nechová sa agresívne. Len u jedincov s agresívnejšou povahou môže byť stretnutie s cudzou osobou problematickejšie, rovnako ako kontakt s cudzím psom. Jedinci kľudnej povahy sú i v tomto vzťahu spravidla bezkonfliktný.
Vzťah k deťom
Pokiaľ je pes dobre vychovávaný, a nemá s deťmi žiadne zlé skúsenosti z mladosti, je im veľmi dobrým kamarátom. Pretože je skôr lenivý a kľudný, nenadchnú ho žiadne divoké detské hry.
Výchova
Výchova tohoto psa nie je príliš zložitá, zvládne ju aj začiatočník. Ako každý iný pes však potrebuje základný výcvik poslušnosti, ktorý musí byť nie len dôsledný, ale aj spravodlivý. Neprimerané tresty môžu nepriaznivo pôsobiť na psychiku psa, šarpeja stačí pokarhať zvýšeným hlasom, to je pre neho väčšinou dostatočným trestom. Pri výcviku je však nutné brať do úvahy pomalšie chápanie tohoto psa a jeho lenivosť. Vyžaduje to istú trpezlivosť majiteľa, ale pes sa cviky dokáže dobre naučiť..