Besnota

6. ledna 2010 v 11:20
Besnota
Besnota je prudko a skoro bez výnimky smrteľne prebiehajúce nákazlivé ochorenie všetkých teplokrvných zvierat, prenosné aj na človeka a prejavujúce sa príznakmi zápalu mozgu a miechy.
Pôvodcom je vírus besnoty, ktorý sa nachádza v CNS chorých zvierat a slinných žľazách.Veľkosť vírusu je asi 100-150 milimikrónov.Vírus sa najčastejšie prenáša slinami, v ktorých sa nachádza už aj 3-4 dni pred vypuknutím choroby.Vírus sa najčastejšie dostane do tela pri poranení,ale aj pri poslinení čerstvej rany,kde sa nervovými cestami rýchlo dostane do mozgu a tam sa rozmnoží.

ROZŠIROVANIE BESNOTY PRIAMYM STYKOM
1. pohryzením
2. poslinením

1. Najnebezpečnejšie sú poranenia na hlave a na prstoch rúk.Tie miesta,z ktorých sa vírus nervovou dráhou čo najskôr môže dostať do mozgu,kde sa najpriaznivejšie rozmnožuje. Čím je rana hlbšia,tým viac vírusu besnoty sa dostane do tela poraneného.
2. Besnota sa rozširuje aj poslinením čerstvých rán na obnaženom tele.Ochorenie môže vzniknúť aj streknutím nakazených slín na očnú,nosovú a ústnu sliznicu.

ROZŚIROVANIE BESNOTY NEPRIAMYM STYKOM

1. požieraním mäsa zvierat uhynutých na besnotu
2. vzdušnou cestou kvapôčkami slín
3. predmetmi znečistenými čerstvými slinami besných zvierat (šaty,srsť,perie...)

KLINICKÉ PRÍZNAKY,PRIEBEH A FORMY BESNOTY

Najčastejším zdrojom besnoty pre človeka je pes(najmä túlavý),hoci v poslednom čase sa do popredia dostáva líška(90%).

BESNOTA PSOV
- má tri formy:
a) zúrivú formu
b) tichú formu
c) atypickú formu

ZÚRIVÁ FORMA: sa podľa príznakov rozdeľuje na niekoľko štádií a to:
1. štádium zádumčivosti (melancholické)
2. štádium zúrivosti (excitačné)
3. štádium obŕn (paralytické)

1. ŠTÁDIUM ZÁDUMČIVOSTI- je to prvé štádium po uplynutí inkubačnej doby(3-6 týždňov).Pes sa stáva smutným,zádumčivým,ľakavým a nepokojným.Uchyľuje sa na tmavé miesta.Často bezdôvodne vyskočí a rozšteká sa,neustále si líha a potom opäť vstáva.Niekedy má zlú náladu a je nebezpečný.K svojmu pánovi je však ešte vždy dôverčivý a lichotí mu.Stráca hravosť.Spočiatku ešte žerie,ale ťažko hltá,lebo dostáva kŕče hltana.Býva veľmi smädný,lebo má horúčku.Začína sa u neho prejavovať "perverzná chuť".Líže a žerie nestráviteľné veci ako sú kamene,hnoj,drevo,perie,handry...Toto štádium trvá pol až 3 dni.

2.

ŠTÁDIUM ZÚRIVOSTI- Nespokojnosť a rozčúlenosť sa stupňujú až do zúrivosti.Pre ochrnutie hrtana sa hlas psa stáva chrapľavým.Pes je veľmi zúrivý a neobmedzene hryzie všetko živé i neživé čo mu príde do cesty.Pes si v zúrivosti často odhryzie aj časť vlastného tela(chvost,nohu,pohlavné orgány).V tomto štádiu je najnebezpečnejší pre ľudí i zvieratá.Ľudí dohryzie tým viac, čím viac sa bránia.V tomto štádiu už napáda aj svojho vlastného pána a jeho rodinu.Štádium zúrivosti trvá 3-4 dni.

3. ŠTÁDIUM OBŔN- Posledné štádium, kedy ochrnú čeľustné a jezykové svaly a sánka je ovisnutá.Jazyk visí z papule,je suchý a modrý.Z ústnej dutiny vyteká množstvo ťahavých slín.Postupne ochrnie celé telo.Nakoniec zviera za príznakov udusenia zahynie. Toto štádium trvá pol dňa až dva dni.

TICHÁ FORMA BESNOTY sa vyznačuje tým,že z prvého štádia zádumčivosti prechádza nákaza hneď do štádia obŕn.Táto forma je najčastejšia u domácich psov,ktoré síce boli ochranne očkované proti besnote,ale ešte sa u nich nevytvorila dostatočná imunita,alebo sa vyskytuje u psov po uplynutí určitej doby po očkovaní.

ATYPICKÁ FORMA BESNOTY neprebieha za uvedených príznakov.Obyčajne sa prejavuje poruchami tráviaceho aparátu.

Besnota postihuje aj iné zvieratá: líšky,vlky,mačky,jazvece a tchory - strata plachosti.

OCHORENIE BESNOTOU U ĽUDÍ
Nákaza sa na človeka prenesie najmä slinami besného zvieraťa.Z človeka na človeka sa nákaza neprenesie(výnimočne pri záchvatoch). Inkubačná doba, t.j. doba od poranenia až po vypuknutie prvých príznakov choroby, je u ľudí rôzna.Najkratšie inkubačné obdobie je 10-15 dní pri ranách na hlave a pri hlbokých poraneniach,ostatné poranenia majú trochu dlhšiu dobu (3 týždne,1-2 mesiace).
Je nesmierne dôležité,aby sa hneď po poranení zvieraťom aplikovala injekcia očkovacej latky
,ktorá môže človeká uchrániť pred vypuknutím besnoty.Ak už besnota u človeka vypukne, neexistuje žiadna nádej na vyliečenie.

PRÍZNAKY BESNOTY U ĽUDÍ:

Klinici rozlišujú 3 štádiá ochorenia.
1.

štádium : prejavujú sa nejasné príznaky a to bolesti
hlavy, nespavosť, zmena nálady, pocit strachu, bolestivosť v mieste poranenia, aj keď je rana už zahojená.Dostaví sa zvýšená teplota a nechuť do jedla a pitia.Tento stav trvá niekoľko dní.

2.štádium : označuje sa ako obdobie kŕčov,ktoré trvajú 2-3 sni.Nastávajú kŕče hltana,hrtana a dýchacieho svalstva.Tieto kŕče sa stále viac opakujú,pacient sa neodváži piť, dokonca aj pohľad na pohár vody, či zvuk tečúcej vody, hlasnejšia reč, to všetko mu spôsobuje obrovské utrpenie.Dostavujú sa záchvaty zúrivosti,v ktorých chorý zo seba trhá kusy oblečenia,napáda ľudí,škriabe a kuše.Pretože pacient nemôže sliny preglgať,vytekajú mu z úst.Je v delíriu a má zvýšenú teplotu 39-40 stupňov.Občas má aj jasné vedomie,pričom si uvedomuje hrôzu svojho postavenia a duševne veľmi trpí.
Väčšina pacientov umiera na vyčerpanosť vo vysokej horúčke pri jednom z veľkých záchvatov dusenia po 1-3 dňoch utrpenia.

V ojedinelých prípadoch možno pozorovať aj tretie štádium - obrny. Toto štádium trvá len niekoľko hodín a pacient je pri plnom vedomí.Vymiznú kŕče hltana i hrtana a pacient môže zasa pregĺgať a napiť sa aj vody.Ale potom sa stáva nehybným,obrny čoraz viac postihujú všetky svaly a aj orgány. Smrť nastáva ochrnutím dýchacieho centra väčšinou na šiesty deň od vypuknutia choroby.

U žien a detí sa často vyskytuje tichá(nezúrivá)forma besnoty.

Vypuknutá besnota je u človeka beznádejná,lebo vírus besnoty veľmi silne poškodzuje ústredné nervstvo. Vtedy už nepomáhajú nijaké lieky ani séra. Na zmiernenie obrovských fyzických a morálnych útrap sa používajú silné narkotiká (morfium) a podkožne barbituráty.
 

4.Duriče,Farbiare,Štváče a Chrty

19. srpna 2009 v 13:15 |  DURIČE,FARBIARE,ŠTVÁČE A CHRTY

catahoulaský leopardí pes

plottov durič

bluetick coonhound

redtick coonhound

black and tan coonhound

treeing walker coonhound

foxhound

baset

beagle

deerhound

otterhound

greyhound

vipet

hariér

dunker

haldenský durič

hygenhound

suomenajokoira

drever

schillerov durič

hamiltonov durič

smalandský durič

jazvečík

hannoverský farbiar

bavorský farbiar

poľský durič

írsky vlkodav

kerry beagle

lurcher

bloodhound

grand bleu de gascogne

artoiský durič

modrý gaskonský baset

artésko-normandský baset

grand gascon-saintongeois

veľký hrubosrstý vendéeský baset

grand griffon vendéen

griffon nivernais

porcelaine

jurský durič bruno

jurský durič sv. hubert

bernský durič

posavski gonič

segugio italiano

sicilsky chrt

faraónsky chrt

ibizský chrt

španielsky sabueso

saluki

barzoj

azawakh

afganský chrt

slugi

rhodézsky ridgeback

3.Pastierske psy

14. srpna 2009 v 12:26 |  PASTIERSKÉ PSY

austrálsky ovčiak

bradatá kólia

borderská kólia

dlhosrstá kólia

krátkosrstá kólia

shetlandský ovčiak

bobtail

cardiganský waleský korgi

pembrokský waleský korgi

austrálsky dobytkársky pes

austrálsky kelpie

fínsky lapphund

lapinporokoira

beauceron

briard

pikardský ovčiak

nemecký ovčiak

hovawart

veľký bradáč

poľský nížinný ovčiak

schapendoes

holandský ovčiak

saarloosov vlčiak

belgický ovčiak-groenendael

belgický ovčiak-laekenois

belgický ovčiak-tervuren

belgický ovčiak-malinois

flámsky buviér

švédsky vallhund

islandský ovčiak

puli

pumi

krašský pastiersky pes

sarplaninac

bergamský ovčiak

katalánsky ovčiak

portugalský ovčiak
 


2.poľovné psy

14. srpna 2009 v 10:54 |  POĽOVNÉ PSY

americký kokeršpaniel

chesapeake bay retriever

clumber spaniel

anglický kokeršpaniel

kučeravý retriever

anglický seter

gordon seter

anglický špringeršpaniel

field spaniel

flat-coated retriever

zlatý retriever

labradorský retriever

pointer

waleský špringeršpaniel

nova scotia duck tolling retriever

gammel dansk honsehund

nemecký prepeličiar

weimarský stavač

nemecký hrubosrstý stavač

veľký munsterlandský stavač

malý munsterlandský stavač

drentse partijshond

kooikerhondje

stabyhoun

wetterhoun

írsky vodný spaniel

írsky červeno-biely seter

írsky seter

braque st. germain

braque francais de grande taille

braque d´Auvergne

braque du bourbonnais

bretónsky dlhosrstý stavač

épagneul pont-audemer

barbet

korthalsov grifon

český fuzáč

maďarská vyžla

maďarský hrubosrstý stavač

spinone italiano

taliansky durič

perdigueiro de burgos

portugalský vodný pes

portugalský perdigueiro

1.Spoločenské psy

13. srpna 2009 v 18:23 |  SPOLOČENSKÉ PSY
SPOLOČNESKÉ PSY

KYI LEO

Anglický buldog

Cavalier king charles spaniel

Čivava

mexický bezsrstý pes

Peruánsky naháč

havanský psík

nemecký veľký špic

nemecký trpasličí špic

vlčí špic

phalene

papillon

TOY pudel

malý pudel

taliansky chrtík

bolonský psík

taliansky volpino

pekinský palacový psík

mops

ši-cu

čínsky chocholatý pes

tibetský španiel

tibetský teriér

lhasa apso

japonský čin

japonský špic

maltézsky psík

basenji

coton de tulear

choroby psov

13. srpna 2009 v 13:38 |  choroby psov

Nádory

Medzi stále viac sa rozmáhajúce choroby patria nádory. Často krát sa na nádor príde až vtedy, keď nastanú akútne stavy, prejavy ako nechutenstvo, kňučanie, precitlivenosť na niektoré časti tela, prípadne viditeľné hrčky. U psov je jediným možným pokusom o záchranu operácia. Ďalšia možnosť je už len utratenie. Väčšina majiteľov sa však rozhoduje pre operáciu, aby sa aspoň pokúsili svojho miláčika zachrániť. Ja by som urobila to isté. V každom prípade, tak ako u ľudí, aj pes znáša toto ochorenie ťažko a žiaľ, často krát končí uhynutím.

Alergie

U psov sa tiež vyskytujú alergie rôzneho typu, najčastejšie potravinové alergie. Prísť na to, čo psovi škodí v potrave je beh na dlhé trate. Z potravy sa najprv vylučujú najbežnejšie alergény, teda tie, na ktoré sú psy najčastejšie alergickí a potom sa postupne vylučujú ďalšie a ďalšie až kým sa nepríde na to, čo psovi spôsobuje ťažkosti. Prejavy alergie nie sú príjemné, často sa vyskytuje vypadávanie srsti, svrbenie a následné škrabanie sa psa, niekedy sú psy schopné vytrhať si srsť, keď nemôžu svrbenie vydržať. Alergie sa liečia tak ako aj u ľudí - psa držíme ďalej od zdroja jeho alergie, zo stravy sa vylúčia zložky, spôsobujúce alergiu a tiež sa podávajú špeciálne lieky.

Choroby srdca

Pri svojich návštevách veterinárne ambulancie som si všimla, že častým problém sú aj choroby srdca. Psy sú dýchavičné, priberajú na váhe, pretože sa menej hýbu, a majú rôzne iné prejavy, ktoré by vám vedel lepšie popísať odborník - veterinár.

Problémy s kĺbami

Najznámejším problémom, spojeným s kĺbami je dysplázia. Slovo, ktoré straší všetkých chovateľov i majiteľov psov. Dysplázia totiž neznamená iba to, že PP psa neuchovnia, ale predovšetkým znamená bolesti pre psa. Zjednodušene je to deformácia kĺbu - stav, keď kĺb správne nezapadá do lôžka. Postupne sa u takto postihnutých psov zvykne vytvoriť artritída s prejavmi ako bolestivosť končatín, krívanie, odľahčovanie nôh. V ťažších prípadoch absolútna nehybnosť, neschopnosť hýbať panvovými končatinami. Dysplázia je dedičná, preto sú všetky psy, u ktorých je zistená, vyraďované z chovu. Žiaľ, u psov bez PP nie je možné sledovať stav dysplázie a tak sa vyskytuje medzi zvieratami čoraz častejšie. Existuje niekoľko stupňov dysplázie a je neliečiteľná. Stav psa sa dá len zlepšiť, i to len dočasne. Operácia je možná, ale nie vždy úspešná, a je obmedzená kilami psa - robí sa do cca 15-20 kg váhy psa. Existujú aj iné možnosti, ako psovi pomôcť, väčšinou sa však používa metóda utlmovania bolesti liekmi a podávanie kĺbovej výživy, aby sa zvýšila hybnosť kĺbov.

Problémy so stavcami

Ďalším problémom, patriacim do tejto kapitoly, je problém s kosťami., konkrétne so stavcami. Hovorím z vlastnej skúsenosti - prežila som to so svojím pitbulom. Jedného dňa jednoducho vstal s kňučaním a držal krk tak, aby sa hýbal čo najmenej. Bežala som s ním k veterinárovi a ten mi oznámil, že môj pes má problémy so stavcami.Dozvedela som sa, že liečba neexistuje. Takisto ani presná príčina tohto stavu sa nedá odsledovať. Jediné, čo mohlo pomôcť, bolo držať psa v minimálnom priestore s minimálnym pohybom. No skúste udržať 25 kilového pitbula na uzde, aby sa nehýbal! Spočiatku, keď ho to bolelo, si na seba dával pozor, ale len čo bolesť trochu ustúpila, nezadržal by ho nikto. Nesmel chodiť po schodoch, nesmel sa prudko hýbať - najlepšie vôbec, musel mať jednoducho, ako to lekári nazývajú, kľudový režim. To bola veľmi ťažká úloha vzhľadom na povahu všetkých teriérov, jeho silu a veľkosť. Nosila som ho po schodoch na rukách, venčila ho v čase, kedy nikto nebol vonku, aby sa mi nerozbiehal za psími kamarátmi, krk mal znehybnený uterákom, natuho zviazaným. Kúpila som mu klietku pre psy, presne na jeho veľkosť, aby sa v nej hýbal čo najmenej. Bolo to trápenie pre mňa i pre neho. Najhoršie na tejto ,,diagnóze" bol fakt, že sa to môže kedykoľvek vrátiť. Ako príklad mi veterinárka uviedla jazvečíka, ktorý mesiace prežil v úzkej bedničke, vyliečil sa, ale v starobe sa tento problém vrátil a pes bol utratený. Môjmu psovi sa stav zlepšil a teraz behá bez problémov.

zdravie psa

13. srpna 2009 v 13:25 |  Zdravie psa

Zdravie psa

Telesná teplota psa
Telesná teplota zdravého psa sa pohybuje okolo 38,3 oC.

Prečo sa mení telesná teplota
Teplota psa sa počas dňa mení, klesá aj stúpa.Najvyššie výkyvy sú ráno a večer. K zvýšeniu teploty prispieva fyzická záťaž, vzrušenie, teplé ročné obdobie, ale aj pohyb v prehriatom prostredí. Pokles naopak nastáva v chladnom počasí (približne o 0,3 oC) a v spánku.
V porovnaní so staršími jedincami majú mladé psy väčšie výkyvy telesnej teploty. Tento úkaz sa vysvetľuje výraznejšou reakciou nielen na psychickú, ale aj fyzickú záťaž. Mladý pes má napr. pri niektorom infekčnom ochorení zvýšenú telesnú teplotu na 40 až 40,5 oC, kým starší jedinec má pri rovnakom ochorení teplotu podstatne nižšiu.
Všeobecne možno konštatovať, že telesná teplota vyššia ako 39,5 oC (za bežných podmienok, nie v horúcom počasí) je vždy neklamným signálom zápalového ochorenia, bakteriálnej alebo vírusovej infekcie.

Ako merať teplotu
Najbežnejším spôsobom je meranie teploty v konečníku psa. Používajte (krátky a pevný) teplomer. Ten, ktorý máte v domácej lekárničke, asi nebude najvhodnejší. Je dlhý a tenký, ľahko by sa mohol rozbiť.
Postup pri meraní teploty:
  • Straste ortuť teplomeru na úroveň aspoň 37 oC. Teplomer pritom držte na opačnom konci ako je zásobník ortuti.
  • Časť teplomeru, ktorú chcete zasunúť do konečníka zvieraťa, natrite vazelínou alebo nesoleným maslom.
  • Psovi zdvihnite chvost a jemným tlakom zasuňte do konečníka (minimálne1/3). Nikdy sa nesnažte teplomer zasunúť násilím. Ak sa vám to nedarí, teplomer jemne otočte zľava doprava.
  • Teplomer nechajte v konečníku aspoň 20 sekúnd. Pes by mal pritom stáť nesmie si sadnúť.
  • Po vybraní z konečníku utrite vatou a na stupnici zistite teplotu.
POZOR:
  • Teplomer nikdy nečistite horúcou vodou.
  • Ak sa teplomer zasúvaním do konečníka rozbije (praskne), nikdy sa nepokúšajte vyberať črepiny. Pes ich väčšinou vylúči stolicou. Náplň teplomeru nie je pre sliznicu toxická (s výnimkou ortuťovej).


Tep
Každé zmrštenie ľavej komory vyvolá badateľnú odozvu na veľkých tepnách. Označujeme ju ako tep (pulz). Čím bližšie k povrchu tela je tepna uložená, tým je pulz výraznejší (najmä v prípade, keď sa cieva nachádza nad kosťou, ako napr. na zápästí).
Tep možno najľahšie odmerať na vnútornej strane zadnej končatiny, v oblasti medzi kolenným a bedrovým kĺbom. Stehenná tepna tam prechádza medzi povrchom svalu a stehennou kosťou. Už pri slabom tlaku bruškami prstov pocítite pulz. Vyvarujte sa pritom akéhokoľvek násilia.
Jednotlivé tepy rátajte počas 30 sekúnd. Vynásobte ich dvoma a dostanete počet tepov za minútu.
Veľkosť plemena Normálny tep Rozpätie
malé 130 110-140
stredné 100 90-115
veľké 80 60-90

Výkyvy y počte tepov za minútu sú bežné. Zvyšujú sa.
  • po výcviku
  • pri strachu
  • v teple
  • vo vyššom veku, keď ochabuje činnosť srdca počet tepov naopak klesá
  • v spánku
  • pri niektorých chorobách srdca
  • nižší tep majú vysoko trénované psy, napríklad pretekárske chrty

Čo by nemalo chýbať v príručnej lekárničke každého majiteľa psa
  • dezinfekčný prostriedok
  • vatová tampóny
  • obväzová vata
  • insekticídny zásyp alebo šampón
  • obväzová gáza a bandáž na fixáciu papule
  • prípravok na odčervenie
  • 0,5-percentný roztok kyseliny salicylovej v alkohole na vonkajšiu dezinfekciu
  • roztok na výplach očí
  • vhodný šampón na suchú alebo mastnú srsť
  • klieštiky na pazúre
  • nožničky s oblými hrotmi
  • pinzeta
  • teplomer na meranie teploty v konečníku s netoxickou náplňou

Ako uchovávať lieky
  • všetky lieky musia mať nálepku s údajmi o spôsobe ich aplikácie a vyznačenou expiračnou dobou
  • staré alebo nepoužívané lieky bezpečne zlikvidujte (odovzdajte v lekárni)
  • všetky lieky uložte mimo dosahu detí


starostlivost o srst

7. srpna 2009 v 13:46 |  starostlivosť o srst´

Starostlivosť o srsť vášho psa by sa pre vás mala stať pravidlom. Čím skôr ho tomu privyknete, tím lepšie sa potom dodržuje. Starostlivosti o srsť privykajte psa už od šteňaťa, a to najlepšie formou hry. Pokiaľ ste si vybrali dlhosrsté plemeno, venujte jeho srsti pravidelne aspoň jednu hodinu denne. Pokiaľ chcete dlhosrstého psa predvádzať na výstavách, je zdravá a upravená srsť jedným z dôležitých predpokladov jeho dobrého hodnotenia. U niektorých plemien by ste strihanie a úpravu srsti mali prenechať odborníkom, pokiaľ však nechováte výstavného psa, nie je to nutné.

Druhy srsti
  • Dlhá srsť s podsadou - napr. bobtail, kólia, nemecký ovčiak, novofundlandský pes, špice
  • Hodvábna srsť - napr. yorkšírský teriér, maltézský psík, afgánsky chrt, lhasa apso, pekingský palácový psík, všetci španieli
  • Kučeravá (nepĺznuca) srsť - pudel, niektoré teriéry, napr. bedlingtonský, kerry blue
  • Hladká srsť - môže byť krátka a jemná - napr. jazvečík, boxer, vipet alebo dlhšia a hustejšia - napr. labradorský retríver
  • Hrubá a drôtovitá srsť - väčšina teriérov a bradáči
  • Zvláštna srsť - naháči, puli, komondor

    Dlhá srsť
    Psa s dlhou srsťou stačí vykúpať dvakrát ročne, a to najlepšie na jar a na jeseň. V zimných mesiacoch psa nekúpte vôbec. Srsť prečesávajte najprv proti, až potom po srsti, v miestach, kde má pes slabiny češte srsť len v smere rastu. V období pĺznutia vyčesávajte psa častejšie. Srsť najprv vyčešte kovovým hrebeňom a vykartáčujte kefou s dlhými štetinami. Na česanie srsti pod bradou, chvostom a za ušami sa najlepšie hodí hustý hrebeň. Na veľmi hustú srsť, akú má napr. bobtail, môžete použiť silnú drôtenú kefu alebo hreblo s ohnutými drôtikmi.

    Hodvábna srsť
    Tento druh srsti vyžaduje veľmi veľa starostlivosti, pokiaľ starostlivosť zanedbávate, srsť sa skoro znečistí a plstnatie. Táto srsť vyžaduje častejšie kúpanie, asi tak raz za tri mesiace. Výstavným psom sa srsť natáča na papierové natáčky a olejuje. Srsť prečesávajte jemne kovovým hrebeňom, potom ju ešte raz učešte jemným hrebeňom a vykartáčujte kefou s dlhými štetinami.

    Kučeravá srsť
    Tento druh srsti prakticky nepĺzne, na druhej strane vyžaduje zvýšenú starostlivosť v podobe častejšieho kúpania a pravidelného strihania. U šteniat sa prvé strihanie robí zhruba vo veku pätnástich týždňov. Táto srsť tiež vyžaduje pravidelné kartáčovanie.

    Hladká srsť
    Starostlivosť o tento typ srsti je najjednoduchšia. Postačí ju občas vytrieť vlhkou handričkou, ktorá srsť zbaví prachu alebo gumovou rukavicou. Raz týždenne vykartáčujte srsť hrebienkom alebo rukavicou s prírodnými štetinami. U plemien s dlhšou, hustou srsťou na česanie použite hrebeň a štetinovú kefu. Po vykartáčovaní možno srsť vyleštiť jelenicou. Psa kúpte v prípade, že zapácha, väčšina nečistôt sa dá odstrániť vykartáčovaním. V prípade potreby môžete tiež psovi osprchovať len nohy a brucho, bez použitia čistiacich prostriedkov.

    Hrubá srsť
    Tento druh srsti je nutné často a pravidelne česať a kartáčovať. Pokiaľ sa srsti nevenuje dostatok starostlivosti, splstnatie. Srsť vyčesávajte kovovým hrebeňom a potom vykartáčujte kefou s dlhými štetinami. Väčšinu plemien s týmto druhom srsti je potrebné trimovať. Prvé trimovanie u šteniat urobte najskôr v štyroch mesiacoch veku.

    Zvláštna srsť
    Starostlivosť o tento druh srsti je rozdielna podľa plemena. Pravidelné a jemné česanie vyžadujú napríklad aj bezsrsté plemená. Šnúrky srsti, ktoré majú jedinci plemien puli či komondor sa nesmú rozčesávať, ale musia sa mastiť a splietať, aby sa zachovali.

    POMÔCKY NA ÚPRAVU SRSTI

    Každý pes by mal mať svoj vlastný hrebeň a kefu. Kefy dostať štetinové, vo forme kefovacích rukavíc a hladiace. V predajniach s chovateľskými potrebami je široká ponuka hrebeňov, kief a ďalších pomôcok, ktoré sú potrebné ku starostlivosti o srsť. Pre rôzne druhy srsti sú tiež potrebné prestrihávacie a prerezávacie nástroje. Nástroje uchovávajte v suchu, aby ste zabránili hrdzaveniu nožníc a nožov. Po skončení úpravy pomôcky očistite a uložte na bezpečnom mieste.

    Použitie hrebeňa
    Hrebeňov, ktoré sú určené na úpravu srsti psa je dostať mnoho druhov. Sú vyrobené z kovu alebo plastu. Plastové hrebene sa môžu ľahko lámať alebo ich psy môžu hrýzť. Každý hrebeň musí mať zaoblené ako hroty, tak aj hrany, aby srsť nepotrhal. Medzi jednotlivými hrotmi by mala byť medzera asi 2 mm, pre psy s jemnou srsťou môžete použiť hrebeň jemnejší. - riedkym hrebeňom najprv rozčešte srsť v krycej vrstve, pozornosť venujte miestam, kde je srsť splstnatená - k vyčesaniu odumretých chlpov použite hustý hrebeň - pokiaľ v srsti narazíte na splstnatené miesto, rozčesávajte ho po prameňoch alebo srsť oddeľujte prstami

    Použitie štetinovej kefy
    Táto pomôcka sa používa väčšinou ako dokončovací nástroj ku konečnej úprave prevažne dlhosrstých psov. Štetiny by mali byť tak dlhé, aby prenikli skrz srsť až na kožu. Pre psy s krátkou srsťou je lepšie použiť kefu s krátkymi štetinami. Dlhosrsté psy jemne kartáčujte proti srsti.

    Použitie hladiacej kefy
    Táto pomôcka sa používa na úpravu srsti prevažne krátkosrstých psov. Drôtené hroty pomaly ponárame do srsti a chlpy otáčame smerom na povrch.

    Použitie kartáčovacej rukavice
    Kartáčovacia rukavica sa používa na úpravu krátkosrstých psov, k uhladzovaniu srsti a odstráneniu odumretých chlpov. Na povrchu rukavice sú gumové hrbolčeky, krátke štetiny alebo drôtiky. Rukavica sa navlieka na ruku a srsť psa hladíme v smere rastu chlpov.

    KÚPANIE PSA
    Psa je nutné vykúpať, pokiaľ je špinavý alebo zapácha. Niektorú nečistotu, ako blato, možno po zaschnutí odstrániť vykartáčovaním. Niektorým psom stačí kúpeľ dvakrát ročne, iný pes potrebuje kúpanie častejšie. Príliš časté kúpanie zbavuje srsť psa prirodzenej mastnoty, a tak potom nie je toľko odolná proti vlhkosti. Súčasne s kúpaním vyperte psovi vybavenie jeho brlôžka. Prvý raz psa vykúpte najskôr vo veku šiestich mesiacov. Nikdy psa nekúpte, pokiaľ je vonku chladné alebo vlhké počasie.
  • pred kúpaním psa vykartáčujte
  • do vane dajte gumovú podložku, aby pes nekĺzal alebo nepoškrabal vaňu
  • vaňu čiastočne naplňte teplou vodou a pripravte si všetko, čo budete ku kúpaniu potrebovať, teda šampón pre psy a nádobu, ktorou budete psa polievať
  • vydvihnite psa do vane a odzadu ho polievajte vodou, až bude celá srsť dobre namočená
  • použite šampón, hlavu psovi omývajte až nakoniec
  • šampón zo srsti vypláchnite vodou
  • využite kúpanie k tomu, aby ste prezreli psovi kožu
  • po kúpaní psa dôkladne vytrite a vysušte fénom

exotický strážca

7. srpna 2009 v 11:01 |  exotický strážca

Ačkoli nepatří mezi největší psí plemena, už na první pohled budí zájem, či dokonce i respekt. Stačí, když na vás upře svůj jakoby věčne naštvaný výraz,a vám dojde, že tenhle pes je výzvou i pro zkušené chovatele.
Štěňata šarpeje působí, jako by právě seskočila z regálu v prodejně hraček. Ve svém zmuchlaném kožíšku, který vypadá jak o pár čísel větší pyžamo, zděděné po starším bráchovi, jsou skutečne ztělesněním roztomilosti. Ale nenechte se mýlit, šarpej je silnou osobností už odmalička.
INTELIGENTNÍ INDIVIDUALISTA
Zobecňovat jeho temperament je těžké, protože tak jako u jiných psů i u šarpeje platí: co kus, to originál. Obvykle je to odměřený, důstojný a velmi nezávislý pes, který se hned tak nekamarádí s cizími lidmi, nicméně někteří šarpejové jsou velmi přátelští ke každému. Je to milující a rodině velmi oddaný pes. Dokonce se o něm říká, že se raději přátelí s lidmi než s ostatními psy. Může to být dáno jak jeho vysokou inteligencí, tak i tím, že dává přednost pozornosti a lásce svého pána. Navíc má velmi rozvinutou intuici. Někteří majitelé říkají, že občas mívají pocit, že jejich šarpej dokáže číst myšlenky, protože dobře reaguje i na neverbální komunikaci. Zkušená chovatelka těchto zmuchlaných halamů Věnceslava Černá o šarpejovi říká : "V literatuře se píše, že nemá mimiku. Samozřejmě, že jí má, jen vyžaduje větší pozorovací talent. I ten nejvíce vychovaný šarpej individuálně vyhodnocuje všechny situace. Ten, kdo mu porozumí, propadne kouzlu tohoto plemene, a když jeho psí přítel odejde po duhovém mostě do nenávratna, zase hledá štěňtko šarpeje."
DOMINANTNÍ VŮDCE
Máte doma jednoho nebo více psů a uvažujete o tom, že byste si pořídili ještě šarpeje? Pak se na to dobře připravte. Tento pes totiž dokže být hodně dominantní a dobře vychází jen se psy, kteří ho respektují. Feny dokonce bývají ještě dominantnější než psi. Jestliže jsou ve smečce tří nebo i více psů, mají tendence s nimi bojovat. Pak bývá jen velmi obtížné je od sebe oddělit. Sužití šarpejů s jinými plemeny proto může být poněkud problematické a klade velké nároky na majitele. Ti by měli dobře znát povahu šarpejů i psí chování obecně a měli by umět mezi psy zjednat pořádek. Je velmi důležité odmalička šarpeje socializovat nejen s lidmi, ale i s ostatními psími plemeny. Pokud se tak nestane, může být až přespříliš ochranářský vůči svému majiteli i jeho majetku. Obvykle je to tiché plemeno, štěká jen tehdy, když si hraje nebo když má strach.
DŮSLEDNOST PŘEDEVŠÍM
"Šarpej je pes individualista. Podle toho vypadá jeho výchova. Může ji zvládnout i začátečník, stejně tak ji ale nemusí zvládnout zkušenější člověk. Je třeba být důsledný už u roztomilého malého štěňátka a být stále ve střehu, protože vždy znovu a znovu zkouší, co mu pán dovolí. Při delším soužití si pán a pes mohou porozumět jen pohledem z očí do očí, to je ovšem takzvaná "vyšší dívčí," říká o jeho výchově Věnceslava Černá. Jestliže je pes správně vychován a respektuje hierarchii ve své rodině, je velmi dobrým společníkem. Šlechtí ho i to, že je velmi čistotný. A jaký je jeho vztah k dětem? "Mám psa, který kdyby mohl, tak by mého vnuka i kojil a spal s ním v postýlce. Což mu samozřejmě nedovolíme," říká s úsměvem chovatelka Černá a doplňuje:"Tak jako u všech psů, je třeba, aby šarpej a dítě měli dohled. Nedá se odhadnout, co dítě psovi provede a jaká bude jeho reakce. Pes se vesměs vyhne dítěti-trapiči, ale nedá se na to vždy spolehnout." V lidské i psí říší platí, že při formování povahy každého jednotlvce je výchova jen jednou stranou mince. Tu druhou tvoří jeho genetická výbava. A tento asijský bojovník ji má opravdu speciální.
HROZILO MU VYHYNUTÍ
Podobně jako u jiných plemen, také u šarpeje je jeho původ zahalen mlhami dohadů. Tím spíše, že na Západě se zprávy o existenci tohoto starobylého a unikátního plemene objevili až na počátku 70.let 20.století, tedy v době, kdy se už vůbec nepředpokládalo, že by se něco podobného mohlo přihodit. Poprvé tuto senzační informaci otiskl časopis The Dogs v roce 1971 a o dva roky později byl první pes nezvyklého vzhledu, s varhánkovitou kůží a hlavou hrošího mláděte, přivezen z Číny do USA. O záchranu plemene, kterému hrozil po nástupu komunismu v Číně zánik, se zasloužil chovatel Matgo Law z Honkongu, který prostřednictvím článku v časopisu The Dogs požádal americké kynology o pomoc. Téhož roku se začalo s chovem šarpejů v Americe a plemeno tu získalo velkou popularitu, zhruba za dvacet let jeho chovu bylo v USA zapsáno několik desítek tisíc šarpejů. V Evropě se objevili až na počátku 80.let minulého století, a to v Německu a Anglii. K nám, do tehdejšího Československa, přišel první šarpej v roce 1986 z Dánska.
STAROBYLÝ LOVEC A OCHRÁNCE
Vědci se také pustili do zkoumání jeho původu. Stopy je vedly přes Tchaj-wan,Macao a Hongkong až do jižních provincií Číny. Zde byly totiž nalezeny hliněné sošky psů velmi podobných arpejovi, které historici datovali do období vlády dynastie Chan (206 př.n.l. - 220 n.l.). Z dochovaných středověkých rukopisů se zjistilo, že původně šarpej sloužil jako lovecký pes k lovu promyk (drobných cibetkovitých šelem), později jej používali čínští zemědělci jako strážce obydlí, k ochraně hospodářských zvířat před šelmami a také pro lov černé zvěře. Pro chov byli vybíráni zvláště psi, kteří vynikali inteligencí, silou a "zamračeným" výrazem, který jim pomáhal zastrašit zloděje. Další stopy přivedly badatele do vesnice Dah Let nedaleko Kantonu na jihu činské provincie Kuang-tung, která byla známa jako místo, kam se sjížděli hráči a bavili se tu sázením na psí zápasy. Šarpej se stal jejich favoritem. Kořeny plemenejsou však zřejmě ještě mnohem starší. Vzhledem k tomu, že má stejně jako čau-čau modře zbarvený jazyk a že se v některých severních provinciích Číny objevila krátkosrstá forma čau-čau, je šarpej považován za možný chybějící článek mezi dávnými asijskými dogovitými psy a dnešním čau-čau. S ním má podobnou i stavbu těla, způsob nošení ocasu, tvarování obličejové partie a modročerný jazyk. Nepochybuje se také o propojeností šarpeje s dogovitými psy,jako je například tibetská doga. Připouští se i to, že na formování plemene měla vliv takzvaná bojová plemena, dovážená do Číny ze Západu.
TYPICKÉ ZNAKY
Šarpej má vlastnosti, které u jiných psů nenajdete. Kromě vrásčité kůže, typické "hroší" tlamy a modročerného jazyka, o němž se kdysi dávno věřilo, že mu při štěkání pomáhá zahánět zlé duchy, je to i zamračený výraz a malé, trojúhelníkové, vysoko nasazené uši. Je to středně velký pes s kohoutkovou výškou 44 až 51cm, kvadratickým tělem a spíše větší hlavou. Záhyby kůže se typicky objevují na hlavě. pokračují na lících a krku, kde tvoří lalok, dále na kohoutku a kořeni ocasu. Má širokou, plochou lebku s velkým širokým nosem a tmavýma mandlovýma očima. Jazyk, patro, dásně a pysky má modročerné. Šarpej má krátký silný hřbet a široká bedra, široký a hluboký hrudník dosahuje až k loktům. Ocas je silný, u kořene kulatý a velmi vysoko nasazený, postupně se zužuje až k tenké špičce. Pro plemeno je typické, že je nesen vysoko a zahnutý, stočený nad hřbetem. Končetiny jsou svalnaté, silné, středně dlouhé se středně velkými kompaktními tlapami. Číňané o něm říkají, že má dračí nohy a koňský zadek. Má velmi tvrdou a vzpřímenou srst bez podsady, takzvaně "smirkovou", v různých barevných variantách-od odstínů žluté, skoro až bílé barvy, až po temně mahagonovou, vyskytuje se ale i v barvě černé, sytě hnědé, čokoládové, modré, lila a isabela.
POVALEČ I SPORTOVEC
Plánujete-li si přivést domů šarpeje, pak počítejte s tím, že miluje pohodlí. Mnohem lépe mu vyhovuje život v bytě než venku v kotci. Důležité pro něj je, aby byl stále nablízku svému pánovi. Chovatelka Věnceslava Černá s tím má své zkušenosti: "Je to pes, který s vámi bude dělat to, co budete dělat vy. Od ležení, válení se a nicnedělání po psí sporty. Někteří se i rádi koupají, a to šarpej vesměs vodu moc nemusí." Pravdou je,že jen málo lidí zkouší se svým šarpejem sportovat, ale je to škoda, protože i šarpej si může najít mezi psími sporty svou oblíbenou aktivitu. Podobně jako pohyb a odpočinek je pro něj důležitá zdravá strava. Už odmalička nepodceňujte jeho výživu. Nekvalitní krmivo se může negativně odrazit na zdravotním stavu psa. "Šarpej je náročné plemeno na kvalitu krmení, potřebuje velmi kvalitní krmivo. Pokud ho krmíte správně, je zdravý a nemá další problémy," doporučuje dlouholetá chovatelka Ilona Morávková. Při nedostatečné péči může být šarpej náchylnější ke kožním infekcím. Šarpeje není vhodné často koupat. Zdravý, spokojený a dobře vychovaný šarpej je i přes svou nezávislou povahu milujícím a loajálním členem rodiny, který se vždy bude snažit chránit svou smečku.

KDE VZAL SVÉ JMÉNO?
Jméno šarpej bývá obvykle překladáno jako "písková kůže" s tím, že má vystihovat drsnou a krátkou srst, připomínajíci na pohmat smírkový papír, užitečnou při boji. Zajímavé ale je, že podle českého sinologa Timotea Pokory čínský znak "pej" znamená "s krátkou holení". Jiný znak "šan", který je jménu plemene velmi blízký, má význam "silný a zlý pes".
BUĎTE TRPĚLIVÝ!
Přestože se v některé literatuře o šarpejovi dočtete, že se jedná o špatně vycvičitelné plemeno, není to pravda. Je sice poměrně tvrdohlavý a temperamentní, ale není hloupý, takže je jen na vás, jak jeho výchovu zvládnete a jestli ho dokážete správně motivovat. Hlavně jde o to zachovat si chladnou hlavu a pevné nervy.
VARHÁNKY VĚKEM UBÝVAJÍ
Šarpej do své kůže jakoby postupně dorůstá, takže srst se napíná a množství záhybů se zmenšuje. Ale existují rozdíly i mezi jednotlivými psy, některý má kožních faldů na těle víc a jiný méně.

standart

7. srpna 2009 v 10:39 |  STANDART

Pôvod: Čína
Patronát: FCI
Použitie: lovecký a strážny pes
FCI klasifikácia: Skupina 2. Pinče, bradáče, mollosy a švajč. salašnícke psy
Sekcia 2.1. : Mollossovité a mastiffovité, bez prac.skúšky
Stručná historia:
Toto čínske plemeno existuje stovky rokov v provinciách hraničiacich s juhom Čínskeho mora. Mesto Dialak v provincii Kwun Tung je pravdepodobne miesto pôvodu.
Celkový vzhľad:
Aktívny, kompaktný, pevne viazaný a kvadratický pes strednej veľkosti. Vrásky na hlave a kohútiku, malé uši a hrošia papuľa mu dávajú unikátny vzhľad. Psy sú väčší a statnejší ako suky.
Dôležité proporcie
Jeho výška v kohútiku je približne rovnaká ako jeho dľžka tela - meraná od hrudnej kosti po zadok (sedací hrboľ), hlavne psy. Sučky môžu byť o niečo dlhšie. Dľžka papule je približne rovnaká ako dĺžka temena.
Povaha - temperament
Kľudný, nezávislý, verný, milujúci svoju rodinu.
Hlava
V pomere k telu skôr väčšia. Vrásky na čele a lícach prechádzajú do laloku.
Lebečná časť
Lebka - Plochá (priestranná) a široká
Stop - mierny.
Tvárová časť
Ňucháč - Veľký a široký, preferované je čierne sfarbenie, ale akákoľvek farba zodpovedajúca sfarbeniu srsti daného jedinca je povolená. Široko otvorené nozdry.
Papuľa - charakteristická črta plemena. Nos je od koreňa po koniec nosovej huby šíroký bez náznaku zúženia. Pysky a vrch papule dobre vyplnené / mäsité. Vydutie/mäsitý hrboľ v základni nosa je prípustný.
Modročierny jazyk, podnebie, sliznice a ďasná sú preferované. Ružovo bodkovaný jazyk je prípustný. Celoružový jazyk je vysoko nežiadúci. U jedincov so sfarbením "dilute" je jazyk celolevanduľový.
Čeľuste/zuby - čeľuste silné s perfektným nožnicovým záhryzom, to znamená, že horné zuby tesne prekrývajú spodné a sú kolmo vsadené do čeľuste. Mäsitosť spodnej pery nemá byť taká veľká, aby prekážala a pvplyvňovala záhryz.
Oči - tmavé, mandľového tvaru so zamračeným výrazom. Svetlejšia farba je povolená u jedincov vo sfarbení "dilute". Funkčnosť oka a viečok v žiadnom prípade nie je rušená okolitou kožou, záhybmi alebo srsťou. Akýkoľvek náznak podráždenia očnej gule, spojiviek alebo viečok je vysoko nežiadúci. Bez entropia.
Uši - Veľmi malé, pomerne tučné, v tvare rovnostranného trojuholníka, nepatrne zaoblené na špičke a vysoko zasadené na lebke. Špičky smerujú k očiam. Sú nasadené ďaleko od seba a priliehajú k lebke. Stojacé uši sú veľmi nežiadúce.
Krk
Strednej dľžky, silný dobre zasadený na pleciach. Voľná koža na hrdle nemá byť nadmerná.
Telo
Záhyby kože na tele u dospelých jedincov veľmi nežiadúce, s výnimkou kohútika a koreňa chvosta, ktorý vykazujú mierne zvrásnenie.
Vrchná / chrbtová línia - za kohútikom nepatrne znížená a potom mierne stúpajúca k bedrám.
Chrbát -Krátky, silný
Bedrá- Krátke, široké mierne klenuté.
Zadná časť bedier- dosť plochá
Hrudník - Široký a hlboký, siahajúci presne pod lakeť.
Spodná línia - pod bedrami mierne vtiahnutá.
Chvost
Silný, pri koreni okrúhly, zužujúci sa do jemnej špičky. Nasadený veľmi vysoko. Typická črta plemena. Má byť nesený vysoko a stočený do tesného krúžku, zatočený nad chrbtom alebo nesený po strane chrbta. Chýbajúci, alebo neúplný chvost je veľmi nežiadúci.
Končatiny
Hrudné končatiny - rovné, stredne dlhé, pevné kosti. Koža na hrudných končatinách nevykazuje žiadne zvrásnenie.
Plece - svalnaté, dobre uložené a šikmé.
Zápästie - mierne šikmé, silné a pohyblivé.
Pánvové končatiny
Svalnaté, silné, mierne uhlené, pri pohľade zo zadu kolmé a navzájom paralelné. Vrásky alebo zhrubnutá koža sú nežiadúce.
Päty - nízko nad zemou.
Labky - primerane veľké, kompaktné, uzavreté. Prsty dobre klenuté. Bez vlčích pazúrov.
Pohyb
Preferovaný pohyb je klus. Pohyb je voľný, vyvážený, energický s dobrým nášľapom a silným záberom zadných končatín. Pri zrýchlení sa labky približujú stredovej línii. Toporný chod je nežiadúci.
Osrstenie
Srsť - charakteristická črta plemena: krátka, tvrdá a štetinatá / zježená. Srsť je rovná a odstávajúca od tela, ale priliehajúcejšia na končatinách. Bez podsady. Dľžka srsti môže byť od 1 - 2,5 cm. Nikdy sa neupravuje.
Farba
Všetky celoliate/jednofarebné farby sú akceptované okrem bielej- albín. Chvost a zadná časť stehien sú často svetlejšieho odtieňa. Tmavšie tieňovanie na chrbte a na ušiach je povolené.
Výška
44 - 51 cm v kohútiku.
Chyby
Všetky odchýlky od horeuvedených bodov majú byť považované za chyby. Ich miera závažnosti by sa mala posudzovať podľa veľkosti a stupňa danej odchýlky.
Vážne chyby
Odchýlka od nožnicového záhryzu (veľmi nepatrný predhryz je povolený, ako prechodné opatrenie).
Špicatý, skrátený, slabý nos
Škvrnitý jazyk (okrem ružovo bodkovaného jazyka).
Veľké ucho.
Nízko nasadený chvost.
Srsť dlhšia ako 2,5 cm.
Vylučujúce vady
Plochá papuľa s veľkým predkusom, podkusom.
Celoružový jazyk.
Spodná pera stočená tak, že prekáža v záhryze.
Vypuklé oči.
Entropium, ektropium.
Koža,faldy alebo srsť narušujúca normálnu funkciu oka.
Stojaté uši.
Absencia chvosta, neúplný chvost.
Ťažké záhyby kože na tele a končatinách (okrem kohútika a základne chvosta).
Nesprávne sfarbenie - viacfarebnosť,albín, pásikavý,strakatý, škvrnitý, bodkovaný, čierny s pálením, sedlovité sfarbenie.
Vysvetlivka
Samci musia mať dva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.
Poznámka
Akákoľvek úprava exteriéru na šarpejovi (zvlášť pery a viečka) vylučuje psa z posudzovania.

Kam dál